Počas svojej špičkovej, vyše 50-ročnej hudobnej kariéry stál na čele viacerých svetoznámych telies, od konca 60. až do druhej polovice 80. rokov zastával tiež prestížny post riaditeľa milánskej La Scaly. Mnohými cenami aj vyznamenaniami ovenčený dirigent Claudio Abbado sa vlani stiahol z verejného života po tom, čo sa mu vrátila už dávnejšie liečená rakovina žalúdka. Včera zákernej chorobe ako 80-ročný podľahol.
Claudio Abbado sa narodil do rodiny multiinštrumentalistu a skladateľa Michelangela Abbada, ktorý ho už od útleho veku učil hudbu nielen milovať, ale aj tvoriť a interpretovať. Už ako 16-ročný mladík bol Claudio študentom uznávaného milánskeho konzervatória, neskôr si vzdelanie doplnil aj vo Viedni, kde ho učil dirigovať svetoznámy Hans Swarowsky.
Svoj debut absolvoval ako rodený Milánčan práve v slávnom opernom dome La Scala, ktorý neskôr sám viedol v pozícii umeleckého riaditeľa. K jeho tradícii prispel napríklad aj založením Filharmonica della Scala, telesa, ktoré sa špecializovalo na koncertný prednes orchestrálneho repertoára. Abbado v tejto funkcii tiež dbal na to, aby operný dom popri známych dielach majstrov minulosti každoročne rozširoval svoj repertoár aj o jeden súčasný titul.
Začiatky Abbadovho medzinárodného úspechu sa spájajú s víťazstvom v newyorskej súťaži o cenu Dimitriosa Mitropulosa v roku 1963. V nasledujúcich dekádach prispel svojím pôsobením k prestíži viacerých prvotriednych hudobných telies, či už to bola Viedenská filharmónia aj Štátna opera, Londýnsky symfonický orchester, Európsky komorný orchester alebo Berlínska filharmónia, v ktorej pôsobil od smrti jej azda najvýraznejšieho šéfdirigenta Herberta von Karajana až do roku 2002.
Jeho blízky vzťah k súčasnej tvorbe a tvorcom, ako je Alban Berg či Luigi Nono, mu vyniesol povesť vizionára, ktorý vdýchol nový život každému z orchestrov, s ktorým spolupracoval. Jedným z prejavov Abbadovej túžby posunúť klasickú hudbu do modernej éry bol napríklad aj festival Wien Modern, ktorý založil roku 1988 a v nasledujúcich rokoch osobne dbal na jeho priebeh. Uznanie si však získal aj svojou citlivou a inšpiratívnou prácou s dielami klasikov, ako je Beethoven, Mahler, Ravel či Mozart. Jeho jedinečnosť ocenili mnohými významnými titulmi a trofejami, napríklad aj Mozartovou medailou, cenou Ernsta von Siemensa či dvoma cenami Grammy.
Slávny dirigent zápasil so zdravotnými problémami dlhé roky. Napriek rakovine, ktorú mu diagnostikovali ešte roku 2000, sa naďalej naplno venoval svojej práci. Skutočnosť, že choroba prišla práve v čase, keď sa Abbado zžíval s rolou šéfa berlínskych filharmonikov, preňho musela byť veľmi ťaživá. So zvoľneným tempom vytrval pri práci aj po operáciách, pri ktorých prišiel o veľkú časť zažívacieho traktu. „Je to práve hudba, ktorá mi dodáva energiu,“ vyznal sa dirigent roku 2009 v rozhovore pre The Guardian.
Po Claudiovi Abbadovi zostali dvaja potomkovia. Syn Daniele je operným dirigentom, druhý syn Misha sa narodil z Abbadovho vzťahu s ruskou huslistkou Viktoriou Mullovou. V hudobnej sfére možno naraziť tiež na Claudiovho brata Marcella, ktorý je skladateľom a klaviristom, aj na Marcellovho syna Roberta Abbada, takisto dirigenta.
