Teraz päťdesiatročný Samuragoči sa preslávil v polovici 90. rokov minulého storočia, úspech vtedy zaznamenal hudobnými doprovody pre videohry (vrátane napríklad Resident Evil). Jeho najznámejším dielom je však Symfónia č. 1 Hirošima, ktorú venoval obetiam zvrhnutia atómovej bomby na Hirošimu v roku 1945. Symfónia, dokončená v roku 2003, sa stala veľkým hitom – z jej nahrávky sa predalo viac než 180– tisíc kópií, čo je v rámci vážnej hudby považované za mimoriadny úspech. Skladba získala prezývku „Symfónia nádeje“ a zaznela aj pri medializovanom stretnutí Samuragočiho s pozostalými zemetrasenia a cunami v roku 2011.
V stredu ale Samuragoči šokovanej japonskej verejnosti oznámil, že už od roku 1996 nenapísal žiadnu vlastnú hudbu, pretože v 35 rokoch úplne prišiel o sluch. „Okolo roku 1996, keď som bol po prvýkrát požiadaný , aby som vytvoril filmový soundtrack, som si začal najímať na skladanie istého cloveka,“ uviedol Samuragoči. " Kvôli zhoršeniu Sluchu som hu musel požiadať, aby mi pomáhal s viac než polovicou mojej práce, " dodal.
K autorstvu „Samuragočiho“ hudby sa podľa zahraničných médií prihlásil príležitostný učiteľ hudby z Tokia Takaši Niigaki. Ten zároveň spochybnil Samuragočiho hluchotu. V rozhovore s japonským týždenníkom Šukan bunšun Niigaki popísal, že v skutočnosti išlo o starostlivo pripravený podvod, v ktorom mal Samuragoči hrať rolu trýzneného umelca.
Niigaki si údajne spočiatku myslel, že ho skladateľ zamestnal ako svojho asistenta. „Neskôr som však zistil, že ani nevie napísať notový záznam. Tak som sa nakoniec stal jeho komplicom,“ dodal. Štyridsaťtriročný Niigaki sa vraj rozhodol prihlásiť k autorstvu hudby, keď zistil, že jedna zo skladieb, ktoré pre Samuragočiho napísal, odznie aj na olympiáde v Soči. „Obával som sa, aby nebola taká významná udalosť ako olympiáda zneužitá k posilneniu fikcie, ktorú Samuragoči celé roky vytváral,“ konštatoval.
Podľa najnovších správ sa krasokorčuliar Takahaši aj napriek nečakanému škandálu rozhodol, že hudbu svojho krátkeho programu meniť nebude.
