„Potrebovali odo mňa kompozíciu, čo mala zaznieť spolu s Händlovým Utrechtským Te Deum, ktoré vzniklo pri príležitosti podpísania Utrechtského mieru. Skladba oslavovala koniec vojny a ja som mal vytvoriť akýsi novodobý pendant. No ja som chcel napísať skôr nejakú meditáciu na túto tému. Uzavretie mieru má totiž pre mňa istú sladko-trpkú príchuť, lebo mier prináša aj deľbu koristi,“ pripomenul si Vladimír Godár okolnosti vzniku oratória Querela Pacis v rozhovore, ktorý Pravde poskytol v roku 2011, keď oratórium po prvý raz vyšlo na CD nosiči. Dielo, ktoré v premiére odznelo v roku 2009 v Utrechte, zavŕšilo jeho trilógiu veľkých vokálno-symfonických skladieb.
Inšpiráciu k ideovej rovine oratória skladateľovi poskytol známy renesančný mysliteľ Erazmus Rotterdamský – už v 16. storočí si dovolil odvážnu myšlienku, že vojnu vyhlasujú chamtivci, ktorí chcú rozširovať svoj majetok, i keď to prekrývajú vznešenými pohnútkami. „Aj my dnes žijeme v podobnej dobe,“ myslí si Vladimír Godár. Texty oratória vypovedajú o nekončiacom kolobehu ľudského hladu po vojne, ktorý strieda žiaľ nad skazou. Jednu zo skladieb napríklad sprevádza aj Lamento nad skazou mesta Ur, pravdepodobne najstarší text s touto tematikou vôbec.
Pri interpretácii oratória Querela Pacis sa publiku predstaví aj americká sopranistka Emily Van Evera, altistka Petra Noskaiová a barytonista Tomáš Šelc. Za dirigentským pultom bude stáť Brit Andrew Parrot.
