Navyše o cene rozhodujú aj diváci. A tí môžu posielať hlas nielen preto, že napríklad podporujú práva LGBTI komunity, ale hoci aj z recesie. „Naozaj snívam o svete, v ktorom nebudete musieť hovoriť o vašej sexualite či o tom, odkiaľ ste. Dnes sme naozaj ukázali, že sme všetci členmi rovnakej rodiny, nie samostatných komunít,“ povedala po svojom víťazstve Conchita Wurst.
Minulosť verzus súčasnosť
Ak aj v začiatkoch Veľkej ceny Eurovízie reprezentovali jednotlivé krajiny piesne, ktoré mali blízko k ich kultúrnej tradícii a reprezentanti spievali vo svojich rodných jazykoch, dnes je to inak. Okrem toho súčasní interpreti spievajú často po anglicky bez ohľadu na to, ktorú krajinu reprezentujú. „Skeptici bežne argumentujú, že piesne, hudobníci a hudobné štýly, ktoré zastupujú jednotlivé krajiny, majú iba málo do činenia s národom a ešte menej s dobrým hudobným vkusom,“ píše vo svojej knihe Hudba európskeho nacionalizmu etnomuzikológ Philip V. Bohlman.
Jednoduchá scéna, štyri mikrofóny, dvaja speváci, dve speváčky, decentné tanečné kreácie a chytľavá pieseň. Tak vyzeralo vystúpenie skupiny Brotherhood of Man, ktorá na Eurovízii zvíťazila roku 1976 s piesňou Save Your Kisses For Me. Podobné to bolo o dva roky skôr, keď so skladbou Waterloo zvíťazila skupina ABBA, ale aj roku 1987, keď Johnny Logan vyhral s baladou Hold Me Now. Oblečeného v bielom obleku ho na pódiu sprevádzala iba trojica vokalistiek v čiernom. Odvtedy sa mnoho zmenilo.
Dnes je Eurovízia často prehliadkou bizarnosti a gýča. Účinkujúci sa pokúšajú zaujať už na prvý pohľad. Niekedy na to využívajú napríklad známe osobnosti. V roku 2008 sa ruskému zástupcovi o efektné finále jeho víťaznej skladby Believe staral krasokorčuliar Jevgenij Pľuščenko. O rok neskôr zastupoval Nemecko americký spevák Oscar Loya spoločne s nemeckým hudobníkom Alexom Christensenom a k úspechu im malo pomôcť aj vystúpenie známej striptérky Dity von Teese. Nepomohlo. Zvíťazil Alexander Rybak z Nórska, ktorý sa sám sprevádzal na husliach, o šou sa mu starala trojica tanečníkov, dvojica blond vokalistiek a nechýbal ani „ohňostroj“. V roku 2006 zase zvíťazila fínska hardrocková skupina Lordi, ktorá zaujala najmä svojimi hororovými kostýmami.
Lejak metafor o daždi
Na Eurovízii nebola v posledných rokoch núdza ani o transvestitov či transsexuálov. Slovinská travesty skupina Sestre tu vystupovala už roku 2002. Skončila na trinástom mieste. Ešte o štyri roky skôr sa o senzáciu postarala izraelská zástupkyňa Dana International. Transsexuálka, ktorú hlasovanie portálu Ynet pred niekoľkými rokmi zaradilo na 47. miesto zoznamu 200 najväčších Izraelitov, tu zvíťazila s piesňou Diva. To, že Izrael bude zastupovať transsexuál, rozzúrilo napríklad ultraortodoxných Židov a speváčka čelila aj vyhrážkam, že ju zabijú.
Aj víťazstvo Dany International vyvolalo isté vášne, tie však súťaž z času na čas vyvolávala už od začiatku. V roku 1957, počas druhého ročníka súťaže, šokoval napríklad mnohých divákov v Európe (hoci v tom čase program vysielali najmä rádiá) 13-sekundový jazýčkový bozk dánskych reprezentantov Birthe Wilkeovej a Gustava Wincklera. Najdlhšia takáto pusa v histórii jedného z najdlhšie vysielaných televíznych programov.
Foto: SITA
Dnes svet vníma Eurovíziu ako bizarnú súťaž plnú gýčových pesničiek a vystúpení a v súvislosti s ňou sa skloňuje aj slovo euroodpad. Internetový portál huffingtonpost.com o nej napríklad píše ako o šialenej olympiáde talentov, denník Independent k tomu dodáva, že v súťaži nie je núdza o komické texty. „Strávte päť minút sledovaním poprednej európskej speváckej súťaže a ponoríte sa do sveta la, la la, nezmyselných klišé a lejaku metafor o daždi.“
Slovensko sa na Eurovízii v minulosti zúčastnilo niekoľkokrát, nikdy však výraznejšie neuspelo. Václav Mika, súčasný riaditeľ RTVS, člena Európskej únie vysielateľov, ktorá Eurovíziu organizuje, pred niekoľkými týždňami vyhlásil, že so slovenskou účasťou v súťaži nepočíta.
