Zlodeji pesničiek alebo obete bizarností?

Johna Lennona, Oasis, Roda Stewarta, Madonnu a Johnnyho Casha nespája len celosvetová sláva a milióny predaných nosičov. Menej chvályhodný je fakt, že týchto hudobníkov v minulosti usvedčili z plagiátorstva. Známe mená môžu na zoznam "pesničkových zlodejov" pribúdať aj v týchto dňoch. Aktuálne sa diskutuje aj o jednej z najslávnejších rockových pesničiek všetkých čias Stairway to Heaven, ktorá údajne nie je dielom Led Zeppelin.

29.05.2014 09:00
Led zeppelin Celebration Day Foto:
Led Zeppelin si tento rok na konto pripísali Grammy aj obvinenie z plagiátorstva.
debata

Nota za notou

„Je to úplne jasné, nota za notou,“ rozčuľuje sa Mark Andes. Hudobník už po niekoľkýkrát obviňuje z plagiátorstva rockových velikánov Led Zeppelin. Obrovský hit Stairway to Heaven je podľa neho prácou zosnulého gitaristu Randyho Californiu, s ktorým kedysi hrával v málo známej formácii Spirit. Podľa Andesa slávne kvarteto počulo pieseň Taurus v roku 1968, keď kapely spolu koncertovali.

Porovnajte : Led Zeppelin vs. Spirit

"Chceme, aby Randyho Californiu uznali ako spoluautora skladby Stairway to Heaven,“ uviedol právny zástupca Francis Alexander Molofiy pre americký týždenník Bloomberg Businessweek. Pozostalí budú okrem toho pravdepodobne žiadať aj priznanie autorských práv a podiel zo zisku, pričom v hre sú skutočne vysoké sumy. Osemminútová Stairway to Heaven totiž len do roku 2008 zarobila 562 miliónov dolárov.

Led Zeppelin stáli už v minulosti podobné nejasnosti okolo autorstva skutočne mnoho síl aj peňazí. Spoluautorstvo po mimosúdnych pojednávaniach pripísali napríklad ku skladbám Whola Lotta Love, Dazed and Confused aj Boogie with Stu.

Do posledného dychu

Rockoví velikáni však nie sú ani zďaleka jedinými slávnymi interpretmi, ktorých kvôli autorstvu ťahajú po súdoch. O svoje autorstvo bojuje aj najpredávanejší singel minulého roka v USA z dielne Robina Thicka a Pharrella Williamsa. Podobnosť medzi hitom Blurred Lines a nahrávkou Marvina Gaya s názvom Got to Give Up je údajne zjavná na prvé počutie. Aspoň tak to tvrdia deti niekdajšieho kráľa soulu, Nona a Frankie Gayovci. Po tom, čo im Robin Thicke ako náhradu za škodu ponúkol šesťmiestnu sumu, oni ju odmietli, žalobu stiahli a prekvapujúco sa ohradili opäť. Tentoraz proti vydavateľstvu vlastnenému firmou SONY/ATV, ktorá údajne nechráni piesne Marvina Gaya tak, ako by mala.

Porovnajte: Robin Thicke vs. Marvin Gaye

Ďalšie obvinenia proti Robinovi Thickeovi na súd podal aj ich nevlastný brat Marvin Gaye¤III. Podľa neho Love After War nápadne pripomína After The Dance, Make U Love Me zase hit I Want You a Million Dollar Baby Gayovu skladbu Trouble Man. Mladý Kanaďan si tak vďaka rodine Gayovcov, ktorá sa bude zrejme súdiť do posledného dychu, vyslúžil hanlivú prezývku Robin Thieve (zlodej).

Patent na ticho

Najdlhšie trvajúcim procesom týkajúcim sa obvinenia z plagiátorstva je prvý sólový singel Georgea Harrisona z Beatles. Skladba My Sweet Lord sa stala najpredávanejšou nahrávkou vo Veľkej Británii v roku 1971 a okrem popularity rýchlo získala nálepku „ukradnutá“. Harrison sa totiž podľa poroty dal „neúmyselne inšpirovať“ hitom He's So Fine (1963) dievčenskej formácie Chiffons. Zaplatiť mal neuveriteľných 1,6 milióna dolárov. Keďže toľko peňazí nemal, pojednávanie sa vlieklo až do začiatku deväťdesiatych ro­kov.

Porovnajte: George Harrison vs. The Chiffons

Súdu sa nevyhol ani jeho niekdajší spoluhráč John Lennon. Ten bol usvedčený z prevzatia hudobnej linky v beatlesáckej pesničke Come Together, pričom jeho inšpiráciou sa stal Chuck Berry. Po náročných pojednávaniach sa na strane porazených objavil aj Johnny Cash vďaka skladbe Folsom Prison Blues, ktorá bola dielom Gordona Jenkinsa pod názvom Crescent City Blues. Za plagiát bol uznaný aj hit Da Ya Think I'm Sexy Roda Stewarta. Niekoľko prehraných súdov majú za sebou aj Oasis.

Problémy s autorstvom sa dotkli aj Madonny. Úvodné tóny skladby Frozen mali byť odkopírované z pesničky belgického skladateľa Salvatore Acquaviva, za čo pesnička dostala od roku 2005 zákaz v belgických rádiách. Vo februári tohto roka sa však nakoniec prišlo na to, že aj Acquavivova verzia je plagiátom.

Porovnajte: Madonna vs. Salvatore Acquaviva

Ešte bizarnejšie pôsobí kauza skladateľa Mikea Batta zo skupiny Planets. Keď v roku 2001 nahral na album Classical Graffiti minútu ticha, netušil, že si vyrobil problém. Nebol totiž prvý, kto s týmto nápadom prišiel. Predbehol ho v roku 1952 John Cage, ktorého kompozícia s názvom 4'33 bola bez akýchkoľvek zvukov. „Moja verzia je oveľa lepšia,“ vyjadril sa Batt pre Assosiacion Press. „Za minútu som stihol povedať všetko, čo som chcel, zatiaľ čo John Cage na to potreboval 4 minúty a 33 sekúnd.“ Skladateľ nakoniec daroval 1000 libier organizácii John Cage Trust. Mediálny záujem, ktorý prípad strhol bol nakoniec odhalený ako reklamný ťah, ktorý mal okrem iného poukázať na absurdnosť spojenú s plagiátorstvom v modernej hudbe.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Led Zeppelin #Madonna #plagiátorstvo