Konvergencie experimentujú so žánrami

Trinásť koncertov v priebehu ôsmich večerov prináša 15. ročník festivalu komornej hudby Konvergencie, ktorého program sa vo štvrtok začal v bratislavskej Design Factory. "Nachystali sme si aj darček k jubileu," povedal zakladateľ, umelecký riaditeľ festivalu a violončelista Jozef Lupták.

12.09.2014 14:00
Jozef Luptak Foto:
Jozef Lupták, riaditeľ Konvergencií

**Čo bude tým darčekom?

Po prvý raz robíme koncert so symfonickým orchestrom. Bude to darček, ktorý dávame publiku, ale aj sami sebe. Bude to Beethoven v troch podobách, ktoré sú v jeho tvorbe najvýraznejšie, čiže symfonickej, koncertantnej a komornej. Napadlo mi, že by sme mohli „vmiešať“ komornú hudbu aj do symfonického koncertu, ktorého raritou bude klavírne trio.

Beethovenom festival ukončíte, netradičný je aj začiatok – večer so sedemdesiatnikom Jurajom Alexandrom. Začínate novú tradíciu?

Bol to spontánny nápad, keď prišla reč na to, že už má sedemdesiat rokov. Vybavili sa mi všetky koncerty, ktoré som zažil ako dieťa i dospievajúci študent konzervatória so Slovenským komorným orchestrom Bohdana Warchala. S úžasom som sa vždy pozeral na Ďuriho Alexandra, pretože on hrá celým telom, nielen dušou, srdcom, mimikou… Keď som ako začínajúci violončelista hral sólový koncert, bol mi najväčšou oporou. Pri všetkej genialite mal Bohdan Warchal na skúškach svoje muchy, ale Ďuri Alexander mi vysvetlil, aby som sa nevzrušoval, že sa nič nedeje a dobré napokon vždy preváži.

Znova si spolu aj zahráte?

Po vernisáži výstavy fotografií z predchádzajúcich ročníkov Konvergencií bude interview s Ďurim Alexandrom o komornej hudbe, Bratislave, on zahrá sólo, ja si zahrám s ním a pripravili sme aj malé prekvapenie. Kto príde, dozvie sa aké.

Spojenie Philip Glass, Dóm sv. Martina, svetelná projekcia znie zaujímavo. Chcete ohúriť?

Už dávnejšie som chcel spojiť hudbu Martina Burlasa so svetovým autorom. Glass sa mi hodil ako významný minimalista. Hrať ich v martinskom dóme bola bláznivá myšlienka, pretože nejde o projekt s explicitne sakrálnym pozadím. Svojou duchovnosťou však ich hudba do toho priestoru patrí a som rád, že vedenie dómu bolo ochotné ísť do rizika. Svetelný dizajn, ktorý pripravuje Ján Šicko, môže výrazne posilniť Glassovu hudbu, ktorá zaznie z organu na galérii dómu. Hudba Martina Burlasa zaznie z pódia a bude to krásny dialóg dvoch minimalistov.

Skladbu Martina Burlasa uvedú Konvergencie vo svetovej premiére rovnako ako Iršaiových 6 bratislavských koncertov. Uviesť dielo ako prvý je tiež ambíciou festivalu?

Boli to projekty, ktoré sme pripravovali už dlhšie. Premiéru bude mať ešte jedno dielo. Skladbička pre basetový roh, ktorú Juraj Beneš napísal pre klarinetistu Ronalda Šebestu. Symbolicky si ňou pripomenieme desať rokov od skladateľovej smrti.

Mimoriadne projekty zo zahraničia uvedú Living Room in London a Drum'n Koto. Čím ste ich presvedčili, aby prišli?

Huslista Tom Norris, ktorý hrá v Living Room in London, bol mojím kolegom na štúdiách v kanadskom Banfe. Kontrabasista Chris Jennings z Drum'n Koto tam tiež študoval, takže sme o sebe vedeli. Keď som pred rokom hral v Londýne, stretli sme sa s Tomom Norrisom, pustil mi projekt Living Room in London, veľmi sa mi to zapáčilo a povedal som si, že presne toto patrí na Konvergencie. Medzičasom sa Manu Delago, ktorý spolupracoval aj s Björk, stal slávnym hráčom na nástroji hang, ktorý pozná len málo ľudí…

…čo je to za nástroj?

Je to kovová platňa, ktorá vyzerá ako obrátený lavór. On má tri a hrá na nich nielen perkusiálne, ale aj melodicky. Znie to ako tlmené zvončeky. Living Room in London je kombináciou súčasnej hudby, vlastných kompozícií až po aranžmány, ktoré sú spravené s veľkým vkusom. Ide o veľmi farebný a veselý projekt. S Drum'n Koto to bolo podobne. Chris Jennings mi poslal najnovší projekt svojho tria. Je to povedal by som world music podfarbená autorskou hudbou a japonská hráčka na kote Mieko Miyazaki je naozaj špička. Koncert má veľmi dobrú atmosféru a energiu, čo zažili už návštevníci Konvergencií v Košiciach, tak som si povedal, že musia prísť aj do Bratislavy.

Z iného súdka je Ventil RG, navštevuje iné ako komorné koncerty aj iné publikum?

Povedal by som, že takmer 90 percent publika klasických koncertov príde aj na tieto. Keď sme rozmýšľali, ako pokračovať pri znovuoživovaní projektov ako bola Zelená pošta, Dežo Ursiny alebo Bez ladu a skladu, prišli sme na Ventil RG, čo bola tiež jedna z generačných výpovedí svojej doby. Napokon, väčšina z členov kapely sú ešte stále aktívni hudobníci. Retropárty retrokoncert otvoria Vrbovskí víťazi s Braňom Jobusom, ktorí prídu so svojimi rúrami, a symbolicky na vodovodnom ventile otvoria koncert Ventilu RG. Keďže sa bude hrať v Refinery Gallery, v názve je slovná hračka Ventil RG v RG.

S Konvergenciami ste začali inšpirovaný festivalmi, ktoré ste zažili za oceánom. Už sa im váš festival podobá?

Áno, ale vydali sme sa vlastnou cestou. Aj v toto leto som zažil dva výnimočné festivaly: vo Fínsku je asi najväčší festival komornej hudby v Európe, za dva týždne odznelo 80 koncertov, vystriedalo sa 180 hudobníkov a prišlo viac ako 4-tisíc ľudí. V Cividale del Friuli pri Udine na severe Talianska bol festival menšieho razenia. Uvedomil som si, že Konvergencie sú atypické v experimentálnom prechádzaní do iných žánrov. Málokedy si dovolia to, čo my, že idú až do bigbítu alebo rockovej muziky. Aj tam som si uvedomil, že najsilnejší komunikačný tmel alebo najsilnejšia energia nášho festivalu vzniká preto, že nie je len pre publikum, ale aj samotných hudobníkov – pre nich je oživením bežného života.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #festival #rozhovor #Konvergencie #Jozef Lupták #violončelista