Bez šťavy
Príliš veľa pokrikov "ó-ó-ó“, ktoré by mohli eventuálne vyburcovať dav na štadióne, a príliš málo pesničiek, ktoré by ste ešte nepočuli. Takto by sa jednou vetou dal zhodnotiť Songs of Innocence. To, že sa U2 inšpirujú sami sebou, je po viac ako tridsiatich rokoch na scéne jasné. Oveľa prekvapujúcejší je fakt, že nemajú záujem posúvať sa ďalej a ako kapela rásť. Sú natoľko spokojní s tým, čo ich preslávilo, až sa snažia zabehnutý koncept vyšťaviť do poslednej kvapky. Tentoraz tam však už príliš veľa šťavy neostalo.
Jedenásť skladieb je presne takých, ako ste očakávali. Bonov hlas udávajúci melódiu a Edgova gitara, ktorá mu v charakteristickom zvuku úspešne sekunduje. Najmä v prvej polovici albumu to nestačí. The Miracle (Of Joey Ramone), Every Breaking Wave a California (There is No End to Love) sú také predvídateľné a čitateľné, až môžete získať pocit, že sú len poskladané zo starších skladieb kapely.
O niečo vydarenejším kúskom je Raised by Wolves s efektnými aranžmánmi a príjemnou vygradovanou speváckou linkou. Klavírny úvod Sleep Like a Baby Tonight, ktorý zaťahuje do soulu, robí v kombinácii s grungeovými gitarami a melodickým refrénom z tejto nenápadnej pesničky pravdepodobne vrchol albumu. Ale hit to nie je.
Zachrániť ich môže turné
Čo celkovému dojmu zo Songs of Innocence výrazne pomáha, je produkcia. Po Rickovi Rubinovi a pomoci Briana Ena si muzikanti opäť raz vybrali záruku originality. Danger Mouse spolupracoval s menami ako Jay-Z alebo Gorillaz a jeho vzťah k hip-hopu a neo-soulu výrazne cítiť najmä na rytmike pesničiek.
To najdôležitejšie však U2 svojou novinkou neponúkli. Nápad. Netreba ísť ďaleko do histórie a vyťahovať albumové klenoty rockovej hudby ako War, Joshua Three alebo Achtung Baby. Stačí porovnanie s nahrávkami v ére, ktorá len menej úspešne nadväzovala na obrovskú slávu. Zatiaľ čo All That You Can't Leave Behind (2000) priniesla megahit Beautiful Day, nasledujúca How to Dismantle an Atomic Bomb (2004) aspoň polohit Vertigo. Z predposledného albumu No Line on the Horizon (2009) napriek fantastickej predajnosti a oslavným recenziám verejnosťou nezarezonoval ani jeden singel.
Zdá sa tak, že v tomto prípade funguje priama úmera a Songs of Innocence je v rámci tvorivého potenciálu kapely v mínuse. Buď U2 skutočne melú z posledného a nevedia bez recyklácie a drahého a schopného producenta album poskladať, alebo sa natoľko spoliehajú na svoje renomé, že sa ani nesnažia prekonať svoje hranice a ponúkajú hudbu, s ktorou sa pri svojich skúsenostiach príliš "nenadreli“. Aktuálne vyhlásenie, že na album nadviažu ďalšou novinkou s názvom Songs of Experience, ktorá by mala byť hotová čoskoro, však nasvedčuje skôr prvú možnosť. Ich najväčšou výhodou je, že túto v poradí trinástu štúdiovku bude pravdepodobne sprevádzať veľkolepé turné. V strhnutí davu patrí stále kapela medzi špičku na svetovej scéne a naživo tak môžu U2 celkom výhodne zachrániť a speňažiť priemernú nahrávku, ktorú od nich dostalo až 500 miliónov ľudí zadarmo.
Hodnotenie Pravdy: 2,5 / 5
