Zakladateľ slovenskej hudobnej moderny mal len sedemnásť, keď skomponoval Angeliku – charakterizoval ju slovami baletná pantomíma. Celosvetovú premiéru bude mať historicky prvý slovenský balet v sobotu 27. a v nedeľu 28. septembra na javisku Slovenského národného divadla.
„Prišiel čas Angeliky,“ oznámil riaditeľ Baletu Slovenského národného divadla Jozef Dolinský ml. po nástupe do funkcie pred dvoma rokmi Petrovi Štilichovi. „Vedel som o balete už v sedemdesiatych rokoch, keď Suchoň písal svoje spomienky. Veľmi dlho ho však držal v šuplíku a nechcel pustiť do sveta. Rovnako ako mnoho ďalších skladieb zo svojho amatérskeho obdobia. Hudobná škola, na ktorej študoval, bola totiž niečo ako dnešná základná umelecká škola,“ spomenul spisovateľ a spoluautor libreta.
V rukopise baletu sa zachovalo len niekoľko Suchoňových útržkovitých poznámok. Súvislejšia pasáž o librete Angeliky je v skladateľovej biografii. „Torzo libreta som dotváral v intenciách hudobnej predlohy. Obrazovo-tanečné retroprvky z obdobia nemého filmu vyplynuli z poznania, že Suchoň v tom čase hrával v dobových produkciách nemého filmu,“ vysvetlil Peter Štilicha.
Tanečníci nie sú len bábky
„Chudobné dievčatko, zamilované do salónnej hudby grófskej spoločnosti, zbožne načúva pod oknami kaštieľa jemné a nežné tanečné melódie. V krčme, kde sa zabáva prostý dedinský ľud, nemá jemné dievčatko veľa pochopenia pre svoj hudobný svet. Angelika zatancuje pred krčmou svoju vlastnú tanečnú fantáziu. Dedina ju zahrnie novou vlnou posmeškov, ale panská spoločnosť a najmä gróf, ktorý pozoruje Angeliku z okien kaštieľa, je nadšený výkonom mladej tanečnice.“
Tak opísal Eugen Suchoň svoju hrdinku, „dedinskú sirôtku Angeliku“ na stránkach knihy Život plný hudby. Javiskový život jej vdýchol taliansky choreograf a režisér Mauro de Candia. Umelecký riaditeľ tanečného súboru Divadla Osnabrück. „Už v tom veku bol podľa mňa Suchoň nesmierne vyhranenou umeleckou osobnosťou. Aj preto som posunul jeho moderný pohľad viac do súčasnosti. Nechcel som vytvoriť muzeálny kus, snažil som sa, aby predstavenie zarezonovalo v súčasnom divákovi,“ povedal Mauro de Candia. Príbeh priblížil k súčasnosti a zjednodušil, základnú líniu však zachoval.
Emócie postáv Suchoňovej Angeliky sú nadčasové. Nadčasové sú preto aj kostýmy a scéna, ktorých autorkou je Antonella de Candia. „Na bielej scéne dominuje čierny klavír a klavírny sólista Jaroslav Konečný ako alter ego Eugena Suchoňa,“ opísal choreograf a režisér výtvarnú štylizáciu. „Použil som klasický baletný slovník, ktorý som však prepojil so súčasnými prvkami. Navyše som sa snažil, aby tanečníci neboli len bábkami, ale kreatívnymi osobnosťami,“ pokračoval Mauro de Candia.
„Otvoril mi dvere do sveta, ktorý som doteraz nepoznala,“ povedala sólistka Baletu SND Romina Kołodziej, ktorá prepožičala Angelike svoje telo i svoje emócie. „Postavu sme vybudovali spoločne s choreografom a režisérom. Dal mi však priestor na to, aby som si mohla postavu ,zafarbiť' tak, ako som sama chcela,“ vysvetlila Romina Kołodziej.
Krásna melodická hudba
„Angelika potrebovala pohľad, ktorý nebude zaujatý tým, čo na Slovensku žijeme. Choreografa a režiséra, ktorý sa pozrie na súbor, na našu hudobnú kultúru zvonka. Stavil som na jeho talent, jeho videnie tanca a jeho chuť pozrieť sa na Suchoňa aj na nás nezaujato,“ vysvetlil Jozef Dolinský ml., prečo sa rozhodol pre spoluprácu s mladým talianskym tvorcom Maurom de Candia.
„V prípade Angeliky je to ako s nádherným prototypom auta, ktoré bolo navrhnuté dizajnérom minulého storočia, dnes akoby sme ho osedlali v rekonštruovanom stave s dizajnovými prvkami súčasnosti,“ povedal na margo kompozičného myslenia a emočného sveta mladého Suchoňa autor hudobného spracovania Rudolf Pepucha. Zrekonštruoval, čo sa v partitúre dochovalo, doplnil autorovými skladbami z toho obdobia a dopísal veľký part pre sólový klavír.
„Je to naozaj krásna a veľmi emotívna hudba s priamočiarymi melodickými motívmi,“ pridal sa dirigent Marián Lejava, ktorý sa podpísal aj pod hudobné naštudovanie baletu. „Na prvé počutie sa možno bude zdať jednoduchá, cítiť však v nej obrovskú mieru talentu. Jednotlivé čísla sú veľmi rôznorodé, sú v nich však všetky polohy, ktoré by mali diváci ochutnať,“ dodal dirigent.
„A hudba? Počnúc ľudovou, salónnymi skladbami, tancami z 18. a 19. storočia, končiac tangom, jednoducho všetko dohromady. To všetko sa zmestilo do notovej osnovy naivného samouka.“ Slová veľkého skladateľa, ktoré autor aj Angeliky zveril stránkam svojej biografie, môžu byť pozvánkou na premiéru v historickej budove SND.