Osemdesiatnik so slabosťou pre blues
Volá sa Popular Problems a neprináša zásadné prekvapenia. Žiadne producentské experimenty, duetá s novou generáciou pesničkárov ani prekonávanie hlasového rozsahu. Leonard Cohen nikdy nebol súčasťou veľkého hudobného biznisu. "Vždy som to mal rád pomaly, nikdy nie rýchlo,“ spieva v titulnej Slow a oddaný fanúšik sa musí usmievať. Spomína si totiž na dva roky starú nahrávku Old Ideas. Tú Cohen nahral po osemročnom mlčaní.
Novinka Popular Problems je preto bez debaty jednou z najväčších udalostí hudobnej jesene. A tu sa bardova snaha o mediálny rozruch nemilosrdne zastaví. Deviatka skladieb netrvá ani štyridsať minút. Produkoval a spolutvoril ju osvedčený Patrick Leonard. Minimalistické aranžmány, výrazné basové linky, ženské vokály a majstrov recitál. Slová, to oni hrajú hlavnú úlohu. Všetko ostatné je iba pozadie uhrančivých obrazov o "populárnych problémoch“ starnutia. Muž, ktorý ich namaľoval, nikdy neplytval farbami. "Môj otec povedal, že som vyvolený, moja matka tvrdila, že nie. Počúval som ich príbehy o Rómoch a o Židoch. Bolo to dobré, žiadna nuda. Bolo to skoro ako blues.“ Singel Almost Like the Blues je nespochybniteľným dôkazom o tom, že Leonardovi Cohenovi nehrozí poetická únava ani po osemdesiatke. Jeho súboj o umeleckú nesmrteľnosť prebieha medzi riadkami. A neprestáva vrieť.
Opakovanie neopakovateľného
Unavený pesničkár pripomína umierajúceho predátora. Nedokáže sa brániť ani zaútočiť na citlivé miesto. Leonard Cohen by mu mohol dať niekoľko súcitných rád. Kanadský bard má totiž od komickej staroby "večne mladých“ idolov tak ďaleko, ako sa len dá. Poslucháč to pochopí až po niekoľkých vypočutiach novinky Popular Problems. "Znie to stále rovnako, stále tie isté postupy, naivné ženské vokály a retro sample živých nástrojov,“ vyhlasuje zorientovaný "cohenovec“. Cesta k intenzívnemu zážitku však nikdy nebýva jednoduchá. Unáhlený rozsudok sa mení na úprimný obdiv.
Popular Problems je ďalšou zástavkou na ceste do hĺbky Cohenovej poetiky. „Musel som nechať svoj život za sebou. Vykopal som niekoľko hrobov, ktoré nikdy nenájdeš.“ Fragment skladby Nevermind napovedá, že spievajúci poet neprestáva účtovať s vlastnou minulosťou. Pravda je iba jednou z jeho trofejí. Cohenovi poslucháči vedia, že ich obľúbenec mal vždy rovnako blízko aj k sebairónii a láskavému preháňaniu. Na texte k skladbe Born in Chains vraj pracoval štyri desaťročia. "Narodil som sa v reťaziach,“ začína ďalšiu zo svojich zhudobnených modlitieb. Poslucháč jej musí načúvať, inak kúzlo veľkých príbehov nefunguje. Leonard Cohen ich na Popular Problems vyťahuje zo svojho klobúka s eleganciou zabudnutého šansoniéra.
Lev zafajčených salónov, kráľ malého gréckeho ostrova, básnik s revolučnou lyrikou, pesničkár závislý od antidepresív. Tým všetkým bol vo svojich minulých životoch. "Ponoril som sa do tajov našich snov a nastavil nový rytmus nádeji aj zúfalstvu, smútku aj radosti.“ Leonard Cohen nemusí meniť obleky ani klobúky. Na zásah do poslucháčovho prežívania mu stačí to isté ako pred piatimi desaťročiami. Populárne problémy.
