Päťdesiatiny vo veľkolepom štýle

Okrúhle jubileum si Bratislavské hudobné slávnosti vychutnávali do posledného nedeľného večera. Vo štvrtok kolekciu prvotriednych zahraničných ansámblov uzavrel Budapeštiansky festivalový orchester so šéfdirigentom Ivánom Fischerom.

14.10.2014 09:00
BHS, záverečný koncert Foto:
Záverečný večer jubilejného, 50. ročníka Bratislavských hudobných slávností patril hostiteľom, Slovenskej filharmónii a dirigentovi Pinchasovi Steinbergovi.
debata

Ponúkol v prvej časti fascinujúce piesňové cykly Richarda Straussa (Štyri posledné piesne) a Gustava Mahlera (Piesne potulného tovariša) a z jeho pera tiež Symfóniu č. 4 G dur. Švédska sopranistka Miah Persson vniesla do oboch čísel ušľachtilý tón a kreslila frázy s veľkým zmyslom pre ich myšlienkový obsah. Silný výrazový potenciál preukázal grécky barytonista Tassis Christoyannis, ktorý sa s emóciami potulného tovariša bytostne stotožnil.

Veľkolepou previerkou majstrovstva Budapešťanov bola maľba rafinovanej Mahlerovej symfónie. Raz delikátno-filigránskej, inokedy hýriacej plnokrvnými farbami. Iván Fischer za tri desaťročia v riaditeľskej pozícii doviedol teleso na svetové výslnie.

V piatkovom komornom recitáli očarili dve mladé dámy – Júlia a Yulianna. Fenomenálna huslistka Fischerová je mníchovská rodáčka s napoly slovenskou krvou a klaviristka Avdeeva je Moskovčanka na prahu veľkej kariéry. Obe stoja vysoko nad otázkou techniky. Tam sa začína sféra tlmočenia posolstva diel, obohatená o vlastné prežitie, vnášanie obsahu a pocitov do nôt. Čo predviedli na parkete Bachovej (Sonáta pre husle a klavír E dur) a Brahmsovej (scherzo a sonáta), bola kombinácia emócií, štýlu, virtuozity. No Prokofievova f molová sonáta na polhodinu zatajila dych. Dokonalosť, iné nepoviem.

Záverečný večer patril hostiteľom, Slovenskej filharmónii a dirigentovi Pinchasovi Steinbergovi. Po hĺbavo prednesenom Brittenovom Husľovom koncerte d mol (sólista Anthony Marwood) uzavrela festival Berliozova Fantastická symfónia. A ona pod Steinbergovým magickým gestom takou bola. Filharmonici siahali po métach, ktoré nastavili špičkové orchestre. Súhra, farba, kontrasty, nuansy, vášeň – to všetko sa v nej objavilo.

Jubilejný festival dostal finančnú injekciu, ktorá mu zaručila tri reprezentatívne týždne. Veľa peňazí, veľa muziky. Kvalitnej a dosýta. Svetové orchestre (Izrael, Londýn, Viedeň, Moskva, Praha, Budapešť), dirigentské hviezdy (Mehta, Bělohlávek, Steinberg, Fischer, Gergiev, Fedosejev, Schneider, Slatkin), zázrační inštrumentalisti (Júlia Fischer s Avdeevou, Abduraimov, Capuson) a speváci (Gruberová, Persson) – to je len vzorka. A zároveň punc najvyššej kvality.

Anketa: Ako hodnotíte 50. ročník BHS?

Jack Martin Händler
huslista, dirigent

Som vďačný, že som mohol byť tento rok v Bratislave a zažiť to. Úroveň koncertov je absolútne kompatibilná s tým, čo poznáme zo svetových pódií. Teší ma, že sa ukázala sila regiónu a že štyri telesá – Viedenskí filharmonici, Festivalový orchester Budapešť, Česká filharmónia a Slovenská filharmónia – sa stretli práve na BHS. Okrem toho mali návštevníci možnosť vidieť fantastických dirigentov, akým je napríklad Zubin Mehta s Izraelskou filharmóniou, Valery Gergiev s London Symphony Orchestra alebo Vladimir Fedosejev s Veľkým symfonickým orchestrom P. I. Čajkovského. Veľmi osobné pre mňa bolo opätovné stretnutie s dirigentom Petrom Schneiderom z Viedenskej filharmónie, pod ktorým som hral veľa Wagnerových diel pred vyše tridsiatimi rokmi. Samozrejme, radosť počúvať bola aj sólistov. Som vďačný organizátorom BHS za dôstojný sviatok hudby, ktorý nám ponúkli. Zvlášť by som ocenil vnímavé a srdečné publikum, v ktorom umelecký vklad hudobníkov našiel svoju rezonanciu.

Melánia Puškášová
hudobná publicistka, rozhlasová redaktorka

Záverečný koncert Slovenskej filharmónie s dirigentom Pinchasom Steinbergom bol viac ako dôstojným zavŕšením vynikajúco postaveného festivalu. BHS boli kvalitné z viacerých strán, či už ide o dramaturgiu, agentážnu prácu, alebo z hľadiska vybraných diel a pozvaných sólistov a dirigentov, a napokon aj vďaka atmosfére vždy plne obsadených koncertných sál. Festival sa určite vydaril, od prvého koncertu po posledný to bolo veľmi dobré. Len ťažko by som sa mohla rozhodnúť, čo dať do popredia. Držal si totiž vysokú úroveň vo všetkých parametroch počas celej dĺžky trvania.

Terézia Ursínyová
muzikologička, hudobná kritička

Je to výnimočne úspešný ročník, a jubilejný, v tom prípade mal pravdepodobne aj viac financií na to, aby bol trojtýždňový. Ponúkol mimoriadne veľa, až dvadsaťsedem, koncertov a dvanásť dirigentských osobností, pričom trinásť orchestrov bolo zo zahraničia, a to s mimoriadne známym svetovým menom. Ročník bol vydarený, zanechal silné dojmy aj záverečným koncertom Slovenskej filharmónie s dirigentom Pinchasom Steinbergom. Od Izraelskej filharmónie cez London Symphony Orchestra, našu Slovenskú filharmóniu, výbornú Editu Gruber, nezabudnuteľný husľový recitál Julie Fischer až po New talent – päťdesiaty ročník priniesol množstvo zážitkov. Podarilo sa tu združiť naozaj výnimočné svetové mená.

Štefan Bučko
herec

BHS sa mimoriadne vydarili tak, ako sa patrí na 50. výročie. Izraelská filharmónia so Zubinom Mehtom a ich Beethoven, Mozart či Strauss, to bolo jednoducho fantastické. Mehta dirigoval všetko spamäti. Oslovil ma aj Peter Breiner a jeho Triango hrá Slovenské tance (a fujarové chórusy), ale absolútny vrchol bol Valery Gergiev s London Symphony Orchestra. Išlo o majstrovstvo, a nielen z hráčskeho, ale aj dirigentského umenia. Nadchlo ma tiež ich zvláštne rozmiestnenie orchestra. Na BHS chodím už vyše tridsať rokov, ale aj vďaka svetovému zastúpeniu, aké tento rok mali, je to pre mňa jeden z najhodnotnejších ročníkov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #vážna hudba #BHS 2014 #jubilejný ročník