„Už ten predurčil smerovanie Slovenskej filharmónie ako výsostne koncertného orchestra, ktorý – a to mu vštepil Václav Talich – má mať veľkú ctižiadosť a snahu zaradiť sa nielen medzi popredné telesá regiónu a Slovenska, ale aj v rámci Európy. Zaznela vtedy svetovo uznávaná a často hrávaná Symfónia č. 8. Antonína Dvořáka, ale aj domáce dielo – suita Dolu Váhom Alexandra Moyzesa. Od začiatku má totiž Slovenská filharmónia za úlohu klásť akcent aj na domácu tvorbu. Nielen ju interpretovať, ale aj motivovať, povzbudzovať a iniciovať slovenskú symfonickú tvorbu. Myslím, že v plnej miere to plní,“ povedal riaditeľ Slovenskej filharmónie Marian Lapšanský.
A keďže v roku 1949 trvali koncerty kratšie ako dnes, Dvořáka a Moyzesa doplní husľový koncert Dezidera Kardoša, ktorého sté výročie narodenia si pripomína slovenský hudobný svet. Na slávnostnom koncerte sa pod taktovkou Rastislava Štúra predstaví aj husľový virtuóz Milan Paľa. Brucknerova 9. symfónia s vokálno-inštrumentálnym Te Deum, kompletný Beethovenov Egmont, Česká rapsódia Bohuslava Martinů, Offenbachov Concerto militaire – to sú ďalšie diela, ktoré zaznejú v bratislavskej Redute po prvý raz.
„Nemôžeme si dovoliť uvádzať pre naše publikum súčasné experimentálne diela, našou ambíciou však je predstaviť základné diela európskej avantgardy. Bude ním napríklad Concert románesc veľkého maďarského skladateľa Györgya Ligettiho. Jedno z raných diel významného predstaviteľa európskej avantgardy tiež uvedie Slovenská filharmónia po prvý raz,“ spomenul dramaturg Slovenskej filharmónie Ivan Marton.
Upozornil aj na uvedenie Schnittkeho hudby k filmu Majster a Margaréta či Túžob a spomienok Alexandra Albrechta. „Koncertná hudba Jozefa Malovca je jedna z prskaviek, ktorá predstavuje slovenskú avantgardu,“ povedal Ivan Marton o tvorbe skladateľa, ktorý rád pracoval s princípmi koláže, so spontánnosťou, s iróniou aj hudobným vtipom.
Za šesťdesiatpäť rokov existencie uviedla Slovenská filharmónia 5 685 koncertov a absolvovala 767 zájazdov, počas ktorých sa predstavila v nielen v európskych metropolách, ale aj za oceánom. „Jej cesta bola pomerne priamočiara, ale skôr v skromnejších podmienkach. Až v poslednej dobe sa nám darí obnovovať nástrojový park. Snažíme sa omladzovať orchester, ku generačnej výmene však nedochádza jednoducho. Snažíme sa hráčom zabezpečiť aj ekonomické podmienky hodné prvého národného orchestra, ktorý je prirovnávaný k vedúcim orchestrom európskej hudobnej scény, ale zďaleka nie je tak ohodnotený. Slovenská filharmónia a všetky jej súbory stále stúpajú hore, ale nie vždy je to jednoduché,“ zhodnotil pre Pravdu riaditeľ Slovenskej filharmónie.
„Aj túto 66. sezónu sa držíme osvedčenej schémy trinástich cyklov. Myslím si, že každý poslucháč si v programe nájde svoju obľúbenú parketu,“ dodal Marian Lapšanský. V závere sezóny sa predstaví aj ako klavírny virtuóz Griegovým klavírnym koncertom.
