„V minulosti sa ľudia nedôverčivo pozerali na džez, považovali ho za niečo vulgárne či nepočúvateľné, a teraz je džez nóbl štýl. To isté sa stalo neskôr aj rockovej hudbe. Drum and bass vie byť veľmi melodický. Ale to, že ho niekto vníma ako ,tuc-tuc‘ chápem, pretože emócie, ktoré hudba prináša, sú individuálne. Naučil som sa rešpektovať každý žáner a tiež aj to, že nie je dobré, keď si človek z neho robí náboženstvo. Je potrebné ostať otvorený viacerým vplyvom.“
Keď sa rozprávate s jedným z najuznávanejších slovenských drum and bassových DJov o hudbe, je celkom možné, že sa debata zvrhne od elektroniky k Beatles či Kurtovi Cobainovi. B-Complex, vlastným menom Matúš Lenický, vďaka svojej tvorbe predstavil zahraničnému publiku slovenské ľudovky aj Hanu Hegerovú. Autor hitu Beautiful Lies, ktorý dostal v rámci žánru prívlastok „klasika“, sa muzikou ako profesionál živí už niekoľko rokov.
Hudba namiesto lega
„Elektronická hudba v širšom ponímaní je v súčasnosti takmer všetka hudba, ktorú počujete v rádiu. Každý štýl už dnes má prvky elektroniky, najmä vďaka využitiu nástrojov,“ vysvetľuje. „Jednotlivé žánre sa rozlišujú podľa bpm, čo znamená ,beats per minute‘ a značí to počet úderov bicích za minútu. Drum and bass je najrýchlejší, má 170 bpm a je intenzívne zameraný na bicie a basu. Vznikal v polovici deväťdesiatych rokov, teda približne v období, keď som s muzikou začal aj ja.“ Na tomto žánri B-Complexa najviac baví práve jeho pestrosť. „Jedna skladba znie ako funky alebo džez a je počúvateľná aj pre mainstreamového poslucháča. Druhá je techno, ktoré nevydrží každý počúvať, ale v globále je to stále tá istá rovina, ten istý drum and bass. DJ sa vďaka tomu môže viac vyhrať, môže byť kreatívnejší.“
So skladaním hudby začal B-Complex ako 12-ročný. „Bol som hyperaktívne dieťa a rodičia zistili, že jediný spôsob, ako ma ,spacifikovať‘ je dať mi na uši volkmen. Kričal som jedine vtedy, keď mi bolo treba vymeniť kazetu. Neskôr sa ma spýtali, či chcem nejaký program, v ktorom by som si mohol sám skladať hudbu. A jasné, že som chcel,“ hovorí. Prvé dva roky sa učil, ako s programom pracovať, potreboval zistiť, ako robiť v tónine, ako k akordom pridávať basu a podobne. Nemá hudobné vzdelanie, čo podľa jeho slov môže byť aj výhoda, pretože vďaka tomu nebol ničím viazaný a učil sa najčastejšie na vlastných chybách. „Bolo to pre mňa ako lego. Jednoducho som si niečo budoval a tešil sa z toho. Mal som svoj vlastný hudobný svet. V hlave a v počítači.“
Úspech v zahraničí
Začiatky elektronickej hudby na Slovensku sú späté s počítačovými hrami. Aj prvé skladby, ktoré B-Complex zložil, vychádzali v časopise pre fanúšikov hier s názvom Riki. „Posielal som rovnako ako iní chalani pesničky na disketách jednému redaktorovi, ktorý mal v tej dobe sám asi šestnásť rokov. On ich potom nahral na cédečko a to vyšlo ako príloha k časopisu. Dnes je to vďaka internetu oveľa jednoduchšie. Môžete zavesiť skladbu na SoundCloud a ľudia ju komentujú alebo zdieľajú, existujú digitálne vydavateľstvá. Vtedy sa však celá scéna ešte len rozbiehala.“
Práve virtuálny svet pomohol DJovi k veľkému úspechu. V internetovom rádiu zahrali jeho skladbu Beautiful Lies a na chate sa rozprúdila veľká debata. „Vedel som, že je to dobrá vec, že ľudí zaujala. Preto som sa rozhodol osloviť veľké zahraničné vydavateľstvá. Dostal som niekoľko ponúk a jedna z nich bola od Hospital Records, čo je prestížne londýnske vydavateľstvo. Beautiful Lies vyšlo ako A strana na 4-platňovom albume a stala sa najpredávanejšou skladbou, akú dovtedy vydali.“
Hit, ktorý má na YouTube milióny prehratí, otvoril B-Complexovi dvere do zahraničných klubov. Lietal na vystúpenia po Európe, ale hrával tiež na Novom Zélande či v Austrálii. „Bol to pre mňa zlomový moment. Mať úspešný singel považujem za privilégium, ale otázka vtedy znela: Čo bude ďalej? Je reálne, aby som sa hudbou živil? A zatiaľ to vyzerá, že sa to dá. A hoci si môžu ľudia myslieť, že som flákač, lebo som celý týždeň zatvorený doma, mal som obdobie, keď som hral desaťkrát za mesiac. V piatok som letel preč a v nedeľu v noci som išiel nazad, každý víkend. Nebol som síce osem hodín denne v práci, ale keby som to zrátal, vychádzalo by to možno aj viac, ako iní ľudia robia počas pracovného týždňa.“
Nielen tuc tuc na synťáku
Práca DJa je v prvom rade kreatívnou činnosťou. Proces pri skladaní elektronickej hudby nie je jednoduchý, človek musí ovládať prácu v programoch a mal by mať „čuch“ na to, aby jednotlivé veci spolu sedeli a vytvárali patričnú atmosféru. „Používam rozličné efekty, filtre a tak ďalej. Aj s dozvukom sa dá pracovať kreatívne, môže znieť ako prirodzená miestnosť alebo si vytvoríte vlastný nereálny priestor. V prvom rade však musím mať nápad.“
Nápad sa podľa B-Complexa nedá ľahko zadefinovať, pri drum and bass však väčšinou vzniká pri tvorbe bicích. „Musím vedieť odhadnúť, či je potrebné dať tam niečo mäkké, alebo tvrdé a podľa toho potom vytváram ďalšie zvuky a harmónie, aby to neznelo plocho. Celé to na záver treba dobre vymixovať. To sa človek priebežne učí niekoľko rokov, musí mať správny odhad, musí to mať napočúvané.“ On sám sa neorientuje najmä na rytmus, ako je v elektronike bežné, ale dôraz kladie aj na melódie a harmónie. „Spraviť rýchle ,tuc tuc‘ sa dá aj na synťáku, ale spraviť to tak, ako to robia veľkí DJi, to chvíľu trvá. Myslím, že trpezlivosť je presne to, čo mnohým umelcom, bohužiaľ, chýba.“
Byť DJom a dobrým DJom totiž znamená najmä na sebe pracovať a tvoriť. „Keď ma niekam zavolajú hrať, volajú ma ako skladateľa. Ľudia si prídu do klubu vypočuť moje veci a nie preto, aby mi na mobile ukazovali, čo im mám zahrať. To už je o niečom úplne inom,“ dodáva.
