Po rýdzo slovenskej, hudobne hravej Moruši Bielej prichádza zádumčivejšia a ešte odvážnejšia Moruša Čierna.
Foto: Slnko records, 2014
O Moruši Čiernej sa hovorilo ešte pred jej vydaním ako o temnejšej časti projektu. Práve temnota však nie je správnym pomenovaním pre tento album, ktorý otvára síce ťažká a záhadná skladba Idú, ale album ponúka celú škálu pocitov a myšlienok. Témou nahrávky je život v rôznych farbách, domovina, materstvo, láska, krása, nástrahy.
Moruša Čierna predstavuje uvoľnený sled pesničiek, medzi ktorými sa občas objaví útržok komunikácie z nahrávania alebo hlas dcéry Matildy. Práve Matildu počuť v úvode pesničky Idú, ktorá berie poslucháča na neznáme miesta, kladie mu otázky, ale neponúka odpovede. Opakujúce sa slovo idú v rôznych variáciách zvýrazňujú hlboké tóny, ktoré lavínovým efektom atakujú poslucháča s cieľom získať si jeho absolútnu pozornosť.
Moruša Čierna experimentuje s elektronikou
Textovú skromnosť, podobne ako v piesni Idú, priniesol aj prekvapujúci singel Muzika! Ten speváčka nahrávala v Prahe, v Londýne a v Banskej Štiavnici. Podarilo sa jej do jednej skladby dostať hlasy tisícky ľudí, a to všetko s cieľom vzdať poctu hudbe. Rytmicky Muzika! ťahá do víru svojej podstaty, ktorá sa na poslucháča valí ako nezastaviteľné cválajúce stádo koní. Muzika! je celkom určite singel, aký nemá na slovenskej populárnej scéne obdobu.
Elektronika je na albume zastúpená v jemných črtách, čo možno bude pre poslucháčov očakávajúcich od Jany Kirschner viac elektronickej odvahy miernym sklamaním. Práve odvaha však určite nechýba v pesničke o večernej Bratislave s názvom Duch mesta. Hudba k skladbe vznikla v čase, keď nebola speváčka v štúdiu a aj tento fakt sa pravdepodobne podpísal pod „uletenosť“ zvukov, ktoré niekedy akoby prichádzali z inej galaxie a spolu s textom tvoria harmonickú symbiózu. "Ilúzia, klam, hra, hlavolam, mágia či sen, rýchly pohyb stien, kúzlo zemských brán, fatamorgán, do krajiny šera vnikám.“
Album plný nehy a slovenských obrazov
Moruša Čierna svojimi deviatimi skladbami maľuje vo fantázii poslucháčov. Zážitok, ktorý si z počúvania odnesú, je často len v ich rukách. Pesničky Jar na dvore, Zem domova kraj či Na krídlach divých včiel nielen zložením hudobných nástrojov, ale aj celkovou atmosférou prezrádzajú svoju slovenskú povahu – hravú s ľudovými črtami. Prvé tóny skladby Na krídlach divných včiel pripomínajú pieseň A ja taká čarná, postupne sa však pesnička práve vďaka spevu Jany Kirschner premení v až šansónový kúsok vo valčíkovom tempe.
Ponurejšia nálada sa nesie takmer celým albumom. Jana Kirschner žiada od poslucháčov absolútnu pozornosť. Tú si vyžadujú aj poetické texty, za ktorými stojí samotná speváčka. V prípade skladby Tajomstvo je text až naivne rozprávkový, čo korešponduje aj s jednoduchou melódiou a nábehom na vianočný hit. „Do vlasov šepká vernosti sľub, v jediné dúfa i tajne verí, v náručí milom nájde svoj kľud a do rúk osudu šťastie zverí.“ Záverečná Potopa je najdlhším kúskom na albume. V tomto prípade nasmeroval Janu Kirschner jej partner Eddie Stevens, ktorý stál už pri zrode albumu Krajina rovina. Potopa prináša veľa zvratov a nečakaného, a to všetko vrcholí v súzvuku množstva hudobných nástrojov.
Moruša Čierna je nežná, osobná, citlivá a hudobne nevyspytateľná. Svojou obdivuhodnou tvrdohlavosťou dáva poslucháčom na výber, buď jej dajú šancu a postupne si ju zamilujú, alebo ju zatvoria do škatuľky – nová Jana Kirschner.
Hodnotenie Pravdy: 4/5
Jana Kirschner: Moruša Čierna, Slnko records, 2014
