Aj gitara môže byť umeleckým dielom

"Keď chcete ručne vyrobiť elektrickú gitaru, stávate sa stolárom, modelárom a strojárom zároveň. Človek, ktorý sa na niečo také podujme, by však mal byť aj hudobník. Hudobník vie podľa mňa najlepšie posúdiť jej tvar, rozmer krku, ako sedí na tele a ako sa s ňou iný gitarista môže stotožniť," hovorí Kamil Grebeň, ktorý hrával takmer tridsať rokov s kapelou Vidiek a elektrických gitár stihol popri koncertovaní a nahrávaní vyrobiť desiatky. Hoci je to dnes pre neho už len hoby, stále považuje túto činnosť za umeleckú výpoveď.

13.11.2014 09:00
Kamil Grebeň Foto: ,
Kamil Grebeň sa ručnej výrobe gitár začal venovať už v 80. rokoch.
debata

Ani maliar nemá dva rovnaké obrazy

K výrobe gitár sa Kamil Grebeň dostal vďaka inému basgitaristovi, Fedorovi Frešovi zo skupín Collegium Musicum či Fermata. "V osemdesiatych rokoch nebolo jednoduché zadovážiť si taký nástroj. Veľmi som chcel hrávať na dobrej basgitare, ale nemal som na ňu peniaze. Fedor sa ma vtedy spýtal, prečo si nevyrobím vlastnú. Nevidel som v tom problém, tak som pod jeho vedením svoju prvú zmajstroval. Keď som s ňou bol hotový, vravím si, že ďalšiu by som mohol zvládnuť lepšie. A tak som vo výrobe gitár pokračoval.“

Po revolúcii si na výrobu gitár spravil živnosť. Pre hranie s kapelou, ktoré ho živilo to však stále bola len voľnočasová aktivita. Ročne vyrobil tri až štyri kusy a bavilo ho sledovať vlastný pokrok. "Kupoval som si nové technológie, aj keď tie boli zo začiatku naozaj vtipné, a stále som sa snažil zlepšovať. Hľadal som správny tvar, učil som sa, ako pristupovať k drevu a podobne. Veci, ktoré by mi dnes trvali pár hodín, mi v minulosti zabrali aj niekoľko dní,“ spomína si.

Od neistých začiatkov sa však rokmi vypracoval na jedného z najznámejších výrobcov elektrických gitár a basgitár na Slovensku. Na jeho nástrojoch hrávajú napríklad muzikanti z kapiel Diego, Le Payaco, Chikiliki tu-a, Korben Dallas, The Swan Bride, Karpatské chrbáty, October, Vetroplach, This Is Kevin, Desmod…

"Je to pre mňa umelecká výpoveď. Ako keď maliar maľuje obraz, alebo spisovateľ píše knihu. Ponorím sa do toho a tvorím. Len čo som však gitaru dokončil, táto potreba umeleckej výpovede sa preorientovala iným smerom. Buď k samotnej hudbe, ale často i k tvorbe novej, inej gitary.“ Aj preto je každý z jeho kúskov originálny. "Veď ani maliar nemá dva rovnaké obrazy,“ vysvetľuje. Vždy privítal, keď mohol gitaru zostrojiť podľa seba. Nástroje na objednávku so sebou niesli často problémy, predstavy zákazníkov nemuseli byť realistické a gitara, ktorú si vymysleli, by nemusela dobre hrať, čo je v konečnom dôsledku najdôležitejšie.

Presnosť je nutná

V prípade, že si mohol Kamil Grebeň zostrojiť gitaru podľa seba, proces vyzeral takto: "V prvom rade je potrebné vopred si určiť, aký tvar nástroja to bude, či ide o basgitaru, gitaru, koľko bude mať strún a podobne. Všetky tvary som si navrhoval sám, a dnes už viem, ktorý je vhodné použiť na to, aby dobre hrala a, naopak, ktorým sa vyhnúť. Bolo to pre mňa také experimentovanie s rôznymi fyzikálnymi zákonmi.“

Druhým, nemenej dôležitým krokom, je výber dreva. Vhodné je totiž prírodne vysušené drevo. "Mal som v sklade drevá sušené desať až dvanásť rokov. Samozrejme, je možné použiť aj mladšie drevo, len to sa potom dosúša v dobe, keď je gitara hotová. Čím je drevo staršie, tým menej pracuje, a to má vplyv na charakter zvuku. Stalo sa, že som spravil gitaru z menej vysušeného dreva a až po rokoch začala hrať tak, ako mala už od začiatku.“

Správne vysušená lata dreva sa potom začne píliť a hoblovať na menšie kusy, ktoré sú potrebné na zloženie jednotlivých drobných komponentov. Tie neskôr treba zlepiť, brúsiť, frézovať diery a vytvarovať to do želaného tvaru. Vo veľkých továrňach mnoho z úkonov robia stroje, pri ručnej výrobe je potrebné nezanedbávať detaily a s každým kusom sa naozaj "pohrať“. Často ide o presnosť na desatiny milimetrov. Dôležité je to aj pre samotnú montáž, keď sa do nástroja vkladajú súčiastky ako snímače alebo takzvaná kobylka.

Keď už kusy driev naozaj pripomínajú gitaru, prichádza na rad povrchová úprava. "Tú som prenechal profesionálom. Povrch môže byť voskovaný alebo lakovaný, potom sa to musí ešte brúsiť a leštiť, aby bola gitara odolná proti poškrabaniu. Je to jediná časť výroby, ktorú som nerobil ja.“

Výroba gitary trvá aj so skúsenosťami niekoľko mesiacov. Detailná a ručná práca z nej robia lukratívny nástroj, čo sa môže podpísať aj na jej peňažnej hodnote. Tá sa na Slovensku v kompletnej výbave pohybuje približne od tisíc eur vyššie. V porovnaní s cenami v USA a západnej Európe sú však slovenské ručne vyrábané gitary lacnejšie viac ako o polovicu.

Najmä bez chýb

Rozdielov medzi továrenskými gitarami a gitarami ručnej výroby, konkrétne z dielne Kamila Grebeňa, je niekoľko. Hudobníci, ktorí si vyberajú ručne vyrábané gitary, sa tak rozhodujú napríklad pre ich dizajn, presnosť alebo charakter zvuku. Ak sú vyrobené kvalitne a z dobre vysušeného dreva, majú napríklad aj dlhší sustain, čo je dĺžka trvania tónu po brnknutí.

"Sériovo vyrábané gitary majú jeden problém. Tie základné typy vznikli už pred 50–60 rokmi, boli vymyslené ako niečo nové a boli vymyslené aj s konštrukčnými chybami. S tými istými chybami sa vyrábajú dodnes, pretože keby tie chyby výrobcovia napravili, paradoxne by sa mohlo stať, že by prišli o zákazníkov. Ľudia sú jednoducho na tie chyby a na ten zvuk zvyknutí. Ja som sa však za desiatky rokov, čo som sa tomu venoval, naučil chyby odstrániť, aj keď moje gitary znejú mierne odlišne, som rád, že sú bez chýb.“

Podľa Grebeňa pri výbere gitary veľa závisí od daného človeka a jeho mentality. "Niekto sa chce podobať na svoj vzor, chce mať presne rovnakú gitaru a rovnako hrať. Potom sú hudobníci, ktorí chcú byť originálni a chcú hrať na nástroji, ktorý je jediný svojho typu na svete. Tí väčšinou vyhľadávajú súkromných výrobcov. Aj keby som vyrobil gitaru rovnakú ako v továrni, znie inak. Môžem tam dokonca dodať rovnaké komponenty. Sú tam isté zložky harmonických frekvencií a to jednoducho nikdy nebude také isté.“

V posledných rokoch sa situácia na trhu zmenila a o ručne vyrábané gitary nie je taký záujem ako napríklad pred desiatimi rokmi. Kamil Grebeň preto s výrobou skončil a dnes chodí do svojej dielne len sporadicky. Jeho gitary však môžete nájsť v niekoľkých krajinách Európy.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #gitara #Ako sa robí #Kamil Grebeň