Jolana Fogašová: Salome je veľká výzva

Hráte v diele dvoch zdanlivo veľmi rozdielnych velikánov – ako sa k sebe „hodia“ Richard Strauss a Oscar Wilde?

Styčným bodom je v prípade Salome ich veľký zmysel pre drámu. Straussov v hudbe, Wildov v literatúre. Strauss napísal operu práve podľa predlohy Wilda. Obaja sa značne odklonili od historických prameňov práve preto, aby bol príbeh sugestívnejší a silnejší. Páči sa mi tiež ich zmysel pre psychologickú kresbu jednotlivých postáv.

Salome je jednoaktovka – nie je to na operu málo?

Jednoaktovky sú u skladateľov opier celkom obľúbené – napríklad Sedliacka česť, Komedianti, Hrad kniežaťa Modrofúza a iné. Salome má približne hodinu štyridsať minút a hrá sa bez pauzy. Zaujať na tak dlho pozornosť diváka, hudobnú i vizuálnu, je veľmi náročné. Zo strany autora je to svojím spôsobom veľká trúfalosť. Záleží veľmi na kvalite celej produkcie a na obsadení. Aj pre nás interpretov je nesmierne náročné byť po celý ten čas v plnom nasadení na javisku.

Prečo majú umelci tak radi príbeh Salome? Čo vy v Salome najmä cítite?

Umelci majú radi príbehy, ktoré v sebe nesú veľké emócie, tajomstvá a čosi nedopovedané. Salome napriek určitým historickým faktom – a predlohe Oscara Wilda – dáva umelcom priestor tvoriť. A práve to je pre režisérov aj interpretov najväčšie lákadlo. Salome je nesmierne náročná po hudobnej a speváckej stránke, ale aj po stránke hereckej. Psychologická rôznorodosť charakteru a jej nálady sú v Salome rozhodujúce – to všetko sa musí vyjadriť hlasom, tancom a herecky.

Meno Salome sa vraj dá preložiť ako Mier. Rozmýšľali ste o tomto symbole?

Pri našom vnímaní slova mier ho v súvislosti so Salome Oscara Wilda nemáme šancu použiť ani ako symbol. Salome síce hovorí, že tajomstvo lásky je silnejšie ako tajomstvo smrti, ale v skutočnosti ani v závere opery nenachádza v duši mier. Nachádza určité poznanie a akési zadosťučinenie. Spokojné je iba jej ego, ale duša nie.

Ako ste túto postavu študovali?

Najskôr je pre mňa vždy rozhodujúca hudba, takže študujem detailne noty, intonáciu a texty. Postupne sa do postavy vžívam prostredníctvom môjho speváckeho partu, vnímam farby orchestra, jednotlivé detaily slov, myšlienok, viet. Samozrejme – o diele si nájdem veľa informácií. V konečnom dôsledku je nesmierne dôležitá práca s dirigentom a režisérom, náš vzájomný pohľad na postavu a dielo ako celok. Je to taká veľká mozaika, ktorú spoločne skladáme.

V akej reči najradšej spievate?

Ja najradšej spievam opery v origináli, to znamená v pôvodnej reči, akú si zvolil skladateľ. Vtedy sú slová v súlade s rytmom a intonáciou jednotlivých hudobných fráz. Nemám rada, keď sa opery prekladajú, čo bolo v minulosti časté. To znamená, že Verdiho spievam najradšej v taliančine, Wagnera v nemčine, Dvořáka v češtine, Bizeta vo francúzštine, Čajkovského v ruštine, Bartóka v maďarčine, Suchoňa v slovenčine atď. Každá reč má svoje čaro.

Máte veľa práce aj v zahraničí – ako to znáša rodina? Dcérky?

Alja Elissa chodí do predškolskej triedy v škôlke, o rok ju čaká škola. Zara Bianka mala teraz v novembri dva roky. My s manželom sa pri nich vzorne striedame. Je veľmi náročné skĺbiť operu s rodinou, ale snažíme sa. Dievčatká s nami veľa cestujú. Našťastie majú divadlo aj cestovanie rady a to je pre nás veľká pomoc.

Rodina je už kompletná?

Deťom sa venujeme a tešíme sa z nich, strávime s nimi veľmi veľa času, takže si nevieme predstaviť, ako by sme sa mohli venovať ešte ďalšiemu dieťatku. Ale, nikdy nehovor nikdy.

Ako sa cítite v dnešnom svete? Ktorou áriou by ste ho charakterizovali?

Myslím, že neexistuje taká ária. Dnešný svet je veľmi hektický. Hudba, naopak, prináša harmóniu a určitý pokoj, ktorý sa z dnešného sveta vytráca.

Foto: Jozef Barinka

Salome, opera SND Jolana Fogašová ako predstaviteľka titulnej úlohy v opere Salome.

Sú vo svete opery nejaké novinky? Pútajú aj experimenty, alebo víťazí klasika?

Experimenty existujú, ale veľmi málo z nich je naozaj zaujímavých. A ešte menej je tých, ktoré majú aj hlbší zmysel v súvislosti s predlohou a pôvodným zámerom samotného autora. Je veľmi ľahké čosi "vymyslieť“, odignorovať pri tom autora a tváriť sa, že je to originálne. To je však len prvoplánová cesta, typická pre súčasné experimenty, ktorých je, bohužiaľ, veľmi veľa.   Ktorú operu máte vlastne najradšej?

Najradšej mám vždy tie opery, v ktorých práve spievam.

Nakoľko vplýva na divákov scéna a výtvarná stránka predstavenia? Záleží vám aj na vizuálnej stránke predstavenia?

Nesmierne vplýva na diváka aj scéna a kostýmy. Pre niektorých divákov je vizuálna stránka inscenácie možno aj dôležitejšia ako sluchový vnem. Záleží na jednotlivcovi, ako dané dielo vníma a čo je pre neho prvoradé.

Odkedy ste sa tešili na úlohu Salome?

Tešila som sa na ňu najmä posledný mesiac, keď sme s režisérom Joachimom Ruckhäberle definitívne načrtli jej podobu v realistických a prirodzených rysoch. A tiež keď choreograf Igor Holováč vytvoril herecko-tanečnú podobu očakávaného tanca Salome. Výborne vystihol zámer režiséra, podporil charaktery jednotlivých postáv a ešte konkrétnejšie vykreslil ich vzťahy.

Načrtli podobu v prirodzených rysoch? Môžete to objasniť?

Už som o tom hovorila – v snahe byť originálni režiséri niekedy celkom pozmenia autora. Ja to nemám príliš v láske. Námet Salome je po stránke psychologickej kresby na hranici únosného a to zvádza autorov, aby z postáv urobili až akési monštrá. Všade je krv, je to vulgárne, posunuté do inej dimenzie. Preto ma zaujímalo, ako bude dielo interpretované, aká bude produkcia, aká bude réžia. Pán režisér priletel do Bratislavy z Mníchova, bol na mojom predstavení a na druhý deň sme sa stretli a asi štyri hodiny sme sa o Salome zhovárali. Nešla by som robiť produkciu, ktorá by bola prvoplánová, krvavá a vulgárna.

Foto: Archív J.F.

Jolana Fogašová Jolana Fogašová ma dve malé dcérky.

Naznačuje to, že opera, aby upútala, potrebuje preháňať?

Opera samotná to nepotrebuje. Dnes však veľa ľudí neverí klasickým dielam. Režiséri väčšinou tvrdia, že libretá sú zlé. Hovoria, že len máloktoré sú zaujímavé, väčšinou je to vraj príbeh, kde sa nič nedeje. Z môjho pohľadu je to absurdné! Aj keby som po literárnej stránke nepovažovala libreto za skvost, jeho myšlienky a posolstvo, ktoré je obsiahnuté aj v charaktere a vzťahoch postáv, sú veľmi silné a nadčasové.

Vy ste už postavu Salome v minulosti robili?

Len koncertne. Mne Salome ponúkali v minulosti, ale odmietala som ju, lebo som nemala pocit, že to bolo v správnom čase. Dnes už môžem zúročiť dvadsaťdva rokov na javisku, technické spevácke schopnosti, herectvo, aby som ju zvládla k profesionálnej spokojnosti a aby ma aj niekam umelecky posunula, a nie naopak. Na to, aby ste Salome aj uspievali, aj zahrali, musíte mať nielen schopnosti, ale aj životný nadhľad a veľa odspievaných predstavení, lebo sa vám môže stať, že vás neposunie, ale, naopak, predčasne ukončí kariéru.

V čom je Salome taká ťažká?

Má veľa polôh, cez lyrické až po dramatické a v konečnom dôsledku sa dostáva do šialenstva, do afektu, keď ako rozmaznaná princezná, ktorá je zvyknutá mať všetko, chce hlavu Jána Krstiteľa. Herodes jej namiesto tej hlavy ponúka najvzácnejšie drahokamy sveta, pol kráľovstva, sto bielych pávov, ktoré si najviac cení, ponúka jej dokonca kňazské rúcho. Ona chce však len hlavu. Je to ako keby si dupla nohou: Ja to chcem! Človek je schopný sa v takej situácii "vyhecovať“ do krajnosti.  

Aj tak – je to čudná požiadavka od mladej devy chcieť sťatú hlavu na striebornom podnose…

Vtedy nebolo stínanie hláv nič zvláštne. Jej dedko dával bežne stínať hlavy, jej otčim Herodes takisto. On možno denne nechal sťať hlavu niekoľkým ľuďom. V tom čase to nebolo teda nič výnimočné a už vôbec nie pre ňu, princeznú. Dá Jánovi Krstiteľovi odťať hlavu, no a čo! Herodias to tiež žiadala a Herodes by mu ju dal možno už dávno odťať, lenže sa bál – bol to svätý muž, mal pred ním rešpekt a svojím spôsobom ho mal aj rád. Salome v podaní Oscara Wilda vie, čo robí, kvôli svojmu potešeniu chce hlavu Jána Krstiteľa, lebo ho chce pobozkať. A je jej jedno, či je živý alebo mŕtvy.  

V akých kostýmoch hráte Salome? Vidíte paralelu príbehu so súčasnosťou?

Herodes má oblek a typický župan. Salome je najprv v krásnych ružových šatôčkach s flitrami a neskôr, keď sa z nej stáva rebelka, pripomína trošku Amy Winehousovú – vzhľadom, ale aj tým, že patrila k ľuďom, ktorí dávajú najavo svoje názory, názory iné, ako je bežné. Aj Salome sa dostáva do tejto polohy – nikto nechce vidieť hlavu Jána Krstiteľa na podnose, ani sám Herodes nie, ale u nej sa tak začne prejavovať vzdor, krajnosť, extrém. Vzdoruje tým všetkému. Aj dnes sú rodiny, kde sa rodičia nevenujú deťom, nevychovávajú ich s citom, všetko je sústredené na materiálny svet, a to vedie k vzdoru a k deformácii. Paralel so súčasnosťou je tam viac.

Prečo sa hrá najčastejšie k 150. výročiu Straussovho narodenia práve Salome?

Všetky jeho diela sú jedinečné, ale tento námet je najprovokatívnejší, on týmto dielom šokoval aj vo svojej dobe. Sám tvrdil, že to je tragikomédia s hrozným koncom. Niektorí režiséri sa zo Salome snažia robiť práve len šialenú tragédiu, ale keď sa tam niečo aj neodľahčí, potom nevyznie naplno ani tá hrôza. Čiže, sú tam aj žartovné pasáže, je to veľmi zvláštna opera.  

Nestratí sa opera vo virtuálnom svete?

Ja sa tiež pohybujem vo virtuálnom svete, mám webstránky, fungujem v rámci virtuálneho sveta, ale nie som ten typ, že by som hodiny sedela denne pri počítači. Nemám na to ani čas a nie je to moja priorita, takže – virtuálny svet až tak nesledujem. Viem však, že aj na moje stránky veľa ľudí chodí. Sledujem rôzne operné portály a vidím, že tam ľudia často klikajú, zaujímajú sa o novinky, na youtube si púšťajú operné diela, celé, alebo len árie či duety. Zadám si napríklad záver Salome a objaví sa mi tam Tanec siedmich závojov s vynikajúcimi interpretkami v množstve stvárnení. A pozerajú si to takto aj bežní ľudia. Ja by som teda povedala, že naopak – vo virtuálnom svete má opera neskutočne veľa fanúšikov a práve tam vidno, ako veľmi žije. Možno viac ako v kamenných divadlách!

Foto: Wang Xiaojing

Jolana Fogašová, Carmen Ako Carmen v Pekingu.

Ako ste oslávili premiéru Salome?

Po premiére mám rada pokoj. Teším sa na všetky fázy naštudovania opery aj na premiéru a potom zase na stíšenie, keď všetko doznieva a ja konečne nebudem mať celé dni a noci v hlave len hudobné frázy, rytmy a texty Salome.