Na troch dvojiciach koncertov v Bratislave uviedol veľmi zaujímavý dramaturgický výber, zahŕňajúci pomerne často hrávané diela, ale tiež niekoľko labužníckych kusov.
Začiatkom decembra zaznela hudba k baletu Don Juan od Christopha Willibalda Glucka, Beethovenov Koncert pre klavír a orchester č. 4 G dur (s brilantnou mladou juhokórejskou sólistkou Soo-Jung Ann) a nádherne vypracovaná Symfónia č. 1 c mol Johannesa Brahmsa.
O niekoľko dní neskôr boli na programe až dve skladby, s ktorými sa bežný poslucháč u nás prakticky nemá možnosť stretnúť. V suite Matinées musicales od Benjamina Brittena, spracúvajúcej Rossiniho operné melódie, zažiarilo pod Villaumovou taktovkou krehké Nokturno i veľkolepý Valčík. Odkrytím neznámej tváre Jacqua Offenbacha, zapísaného do povedomia predovšetkým ako skladateľa operiet, zase bolo jeho Concerto militaire pre violončelo a orchester. Violončelista Jérôme Pernoo z Francúzska našiel v tejto virtuóznej kompozícii s orchestrom i dirigentom ideálne súznenie. Po prestávke večer pokračoval v romantickom duchu – Symfóniou č. 3 Es dur „Rýnskou“ Roberta Schummana.
Minulotýždňové koncerty otvorilo romantizujúce Adagietto z opery Stratený raj od Krzysztofa Pendereckého, jedného z najvýznamnejších žijúcich poľských skladateľov. Naň nadviazal Koncert pre klavír a orchester c mol Wolfganga Amadea Mozarta, v ktorom sa predstavil vynikajúci americký klavirista Andrew von Oeyen. Zaplnená sála Reduty si potleskom vyžiadala až dva prídavky – Chopinovu Revolučnú etudu a Skriabinovo Prelúdium H dur.
Druhým vrcholom večera bolo už spomenuté Faurého Requiem, kde hral prím tradične skvelo disponovaný Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Jozef Chabroň). Rozsahovo menšie party sólistov stvárnili Martin Malachovský a Adriana Kohútková.
Na záver treba ešte pripomenúť, že tieto stretnutia s Emmanuelom Villaumom u nás určite neboli poslednými. Pred niekoľkými týždňami sa objavila správa, že Villaume sa v budúcom roku stane šéfdirigentom Pražskej komornej filharmónie. Niektoré médiá to nesprávne interpretovali ako jeho odchod zo Slovenskej filharmónie, v skutočnosti však svoje stále umelecké pôsobenie len rozšíri a svoj post v Bratislave bude zastávať až do júna 2016.
