Novinka Storytone nie je unaveným výkrikom ziskuchtivej legendy. Deluxe edícia albumu dokonca vychádza v dvojdiskovej verzii. Intímna akustická interpretácia, orchester, big band, klasická skupina. Neil Young rozpráva svoj najnovší príbeh hneď v niekoľkých hudobných farbách. Nie vždy to funguje na výbornú, ale o to kanadskému bardovi nikdy nešlo. Youngove skladby vychádzajú z jeho vnútra. Úprimne, krehké a originálne krásne. Žiadna inštrumentálna chirurgia. Storytone mu s najväčšou pravdepodobnosťou nezíska davy nových poslucháčov. Rozhodne to však nie je nahrávka "navyše“.
Rozprávač, ktorému uveríte každé slovo
Old Man, Heart of Gold, Harvest Moon, Rockin' In The Free World. Najväčšie hity Neila Younga môžete pustiť pri akejkoľvek udalosti a nikto nebude protestovať. Storytone je však už jeho tridsiatou piatou štúdiovou nahrávkou. Klenotov v diskografii má teda kanadský hudobník omnoho viac. Divoké rockové albumy, pesničkárske opusy, experimentálne úlety, kultové platne so spriaznenou skupinou Crazy Horse a samostatný svet zoskupenia Crosby, Stills, Nash a Young. Rovnako aktívnych hýbateľov novodobých hudobných dejín by ste spočítali na prstoch jednej ruky. Nezáleží na tom, do ktorej etapy Youngovej hudobnej cesty nazriete, vždy nájdete niekoľko silných skladieb. A to platí aj o novinke Storytone.
Na prvé počutie najviac pripomína legendárnu nahrávku Harvest. Ani na nej sa výnimočný pesničkár nebál experimentovania s rôznorodým hudobným obsadením. Od vydania mimoriadne intenzívneho albumu však uplynulo neuveriteľných štyridsaťdva rokov. Storytone je širokým rozprávaním vyzretého muža, otca aj bývalého manžela. Skúsenosti sa nedajú oklamať. Youngov hlas je napriek tomu stále rovnako krehký a intenzívny zároveň. Je jedno, či spieva o svojom aute, alebo o novej láske. Veríte mu každé slovo. Bez tejto schopnosti by sa na vrchole pesničkárskej scény nedokázal udržať viac ako päť desaťročí. Orchestrálne aranžmány sú iba pridanou hodnotou. O spojenie rozprávačskej naturálnosti a "sláčikov“ sa pokúšali a pokúšajú zástupy sebavedomých interpretov. Výsledok bol takmer vždy roztržitý. Inak to nie je ani v prípade Storytone.
Ďalší splnený sen neúnavného barda
Neil Young nepotrebuje orchester za chrbtom. Nové skladby najlepšie fungujú v na kosť ohlodaných aranžmánoch. Plastic Flowers, Who's Gonna Stand Up?, I Want To Drive My Car, Tumbleweed, I'm Glad I Found You a All Those Dreams mieria rovno do poslucháčovej duše. Young dokáže aj rok pred svojou sedemdesiatkou prekvapiť odzbrojujúcou ľahkosťou. Najnovšie piesne nahrával naživo, bez veľkých postprodukčných zásahov. A urobil dobre.
Interpretačnej spontánnosti zostal Young verný aj pri nahrávaní s orchestrom. Veľkolepý zvuk verzus vokál, ktorý nikdy neohuroval svojou mohutnosťou. Kanadský hudobník nepatrí k spevákom s veľkým hlasom. Jeho tromfom je obsah a nie dokonalá forma. Neil Young si chcel zrejme splniť ďalší sen. Nahrať orchestrálny album. Porovnanie s typickými "youngovskými“ aranžmánmi má však jednoznačný výsledok. Klasická hudba má iné pravidlá a tie si so svetom pesničkárov nikdy príliš nerozumeli. Ak chcete počuť silný album, skúste si najprv pustiť iba prvú polovicu Storytone.
Neil Young: Storytone, 2014
Hodnotenie Pravdy: 3/5
AUTOR JE SPOLUPRACOVNÍK PRAVDY
