Klubový koncert: Hazard, ktorý stojí za to

Seriál Pravdy s názvom Ako sa robí postupne predstavuje tvorivé postupy z oblasti umenia a kultúry. V dnešnej časti sa zameriame na prípravu klubových koncertov.

18.02.2015 16:34
Delilah Foto:
Delilah po dvoch preloženiach termínu vystúpi 11. apríla v MMC klube.
debata

Organizovanie klubových koncertov predstavuje hazard vo viacerých ohľadoch. V prvom rade ide o hru medzi agentmi interpretov a promotérmi, ktorí vyjednávajú o finančných podmienkach. Organizátori na svojich pleciach nesú všetky riziká. Ak sa rozhodnú staviť na menej známeho interpreta s napätím očakávajú reakcie ľudí a výsledky predaja vstupeniek. Blízkosť medzi publikom a interpretom v prípade klubového koncertu však vytvára zvláštne prepojenie a v mnohých prípadoch až magickú atmosféru.

Hra o peniaze

Na začiatku celého kolotoča okolo klubového koncertu je výber interpreta. Usporiadateľská agentúra má vytvorený zoznam hudobníkov, ktorých by radi videli v Bratislave. „Možno desať percent sa postupne posunie k tomu, že sa s nami bavia o tom, že by mohla prichádzať do úvahy spolupráca. Zlomok z toho napokon aj vyjde,“ hovorí Tomáš Tauber z agentúry Ore Pole.

Komunikácia s agentmi má podobné pravidlá ako poker, keď si každý stráži svoje karty a blufovať sa oplatí. Naivná, hoci férová, predstava o tom, že kapela si povie sumu, za ktorú je ochotná vystúpiť v súčasnom hudobnom biznise, takmer neexistuje. Všetko je postavené na vyjednávaní. „Čakajú ponuky a my musíme hádať,“ povedal Tauber, ktorý tvrdí, že na veľkých podujatiach sa dá veľa zarobiť, ale aj veľa prerobiť. V prípade klubových koncertov však organizátori nemajú veľké oči – rovnaká práca znamená menší zisk. „Klubové koncerty sa robia viac-menej zo záľuby, nikdy nemôže ísť o peniaze,“ hovorí Tauber.

Počas dohadovania podmienok musia organizátori držať informácie vzhľadom na koncert v tajnosti. Chránia tak aj sami seba, ak by k dohode napokon nedošlo, ale hlavne je to hra agentov, ktorí môžu disponovať s ďalšími ponukami. „Do poslednej chvíle zvažujú všetky možnosti. Často majú na jeden dátum dve, tri, štyri rôzne ponuky, a kým sme v rokovaní, nemôžem vedieť, či je to na 99 percent alebo iba na 50 a súperíme s niekým,“ priznáva organizátor, ktorému sa podarilo priniesť do Bratislavy Emilíanu Torrini, Submotion Orchestra či Garbage. „Je nevýhodné hovoriť to, v rámci konkurenčného boja. Päť aj desať rôznych promotérov môže ísť v jednom čase po rovnakom mene a agenti to využívajú – skúmajú, kto dá koľko.“

Svoju úlohu zohráva aj fakt, že Bratislava je pre väčšinu interpretov neznámy pojem. „Niežeby mali niečo proti nám, ale je to logické. Kapela nechce hrať celý rok, ale len asi 50 dní v roku a Bratislava nie je medzi päťdesiatimi kultúrne najznámejšími miestami na svete. Niektorých to až prekvapuje. Vnímajú ju tak, ako keby nám napísal niekto z rumunskej dedinky,“ rozpráva promotér. Niekedy sa dokonca stáva, že jednou z podmienok organizátorov rovnakého koncertu vo Viedni je, aby medzi zastávkami nebola Bratislava, čo by ich mohlo obrať o slovenských návštevníkov.

Neočakávané udalosti – postrach pre organizátorov

Aj v prípade, že je všetko zmluvne dohodnuté a potvrdené, sa môžu stať neočakávané udalosti. Organizátori ich nemôžu predvídať a ani ovplyvniť. Začiatkom roka musela agentúra Ore Pole po druhý raz odložiť koncert britskej speváčky Delilah. Najskôr zlyhal zahraničný promotér a druhé preloženie spôsobila samotná speváčka. „Pri Delilah ľudia nechápu, že z našej strany nie je dôvod, aby sme to kazili,“ hovorí Tauber. Delilah bola od začiatku istým rizikom, keďže u nás nie je veľmi známa. Brali to však ako pokus promovať menej známu hudobníčku. „Záujem ľudí je, ale opadá tým, že sa to stále presúva,“ priznáva Tauber. Definitívnym termínom koncertu Delilah je 11. apríl, keď speváčka vystúpi v bratislavskom MMC klube.

Termín koncertu je ďalšou vecou, ktorú niekedy organizátor nemá moc ovplyvniť. Ak povie interpret, že pôjde okolo Bratislavy v nedeľu alebo v pondelok, promotér si nemá možnosť vyberať. Sú to zlé dni, keď ľudia neprejavujú veľký záujem o koncerty. Navyše existujú dve kritériá, ktoré by mali návštevníci klubových koncertov spĺňať: musí sa im páčiť hudobný štýl daného interpreta, a tiež musia byť zvyknutí chodiť na koncerty, čo je podľa Taubera asi jedna desatina z ľudí, ktorým sa to páči. „V prípade folku je asi 500 ľudí, ktorí prídu na hocičo, čo sa im páči,“ uvádza promotér.

Krokodíl či športové ponožky

Iggy Pop raz uviedol vo svojich podmienkach pre organizátorov, že chce mať v šatni živého krokodíla, čím ich poriadne potrápil, aj keď napokon priznal, že to bol len žart. Aj hudobníci, ktorí sú menej známi a vystupujú skôr v kluboch, vedia prekvapiť nevšednými požiadavkami a neoblomnou nástojčivosťou. Istá kapela posunula organizátorom tri strany cateringu s detailným popisom, ako by malo občerstvenie vyzerať vrátane 12 druhov anglických novín, čo nebolo jednoduché zohnať, ale aj 6 párov športových ponožiek. Ďalší spevák napriek tomu, že pred podpisom zmluvy videl klub, sa v deň koncertu rozhodol, že tam nevystúpi, čo odštartovalo dvojhodinové presviedčanie, aby svoj názor zmenil. Následne prišiel do hotela, ktorý sa mu nepáčil a organizátor musel okamžite riešiť jeho požiadavku. Napokon skončil v najdrahšom bratislavskom hoteli.

V klube znie podľa Taubera všetko lepšie a existujú isté typy kapiel, ktoré sa nestratia ani na veľkom pódiu. „Veľké veci by v klube tiež neboli zlé, len tam nehrajú,“ hovorí skúsený organizátor. Jedným z faktorov odrážajúcim sa na podmienkach hudobníkov je aj popularita. Práve kvôli nej zostanú pre Slovensko niektoré kapely nedostupnou métou – na klubovej úrovni určite. „Sú kapely, ktoré sú na Slovensku neznáme, ale v Amerike alebo v Anglicku sú známe a majú nastavené ceny podľa domovskej krajiny. V prípade The Pogues je rozdiel medzi popularitou v západnej Európe a u nás tak veľký, že je to nezaplatiteľné. Do takých vecí by sme sa báli ísť.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Ako sa robí #seriál denníka Pravda #klubový koncert