Melódiami k výšinám
Rozhodným krokom prichádza Ennio Morricone na pódium za mohutného potlesku vyjadrujúceho radosť z maestrovej prítomnosti na Slovensku, úctu, ale aj dychtivosť po nevšednom hudobnom zážitku. Koncertný program My Life In Music prechádzal štyrmi tematickými časťami. Jemným začiatkom v téme Život a legenda s dominanciou sláčikov niesol Morricone clivými melódiami publikum k výšinám, možno do snov.
Charizmatický skladateľ bol od prvých tónov hudby k filmu Nepodplatiteľný (1987) nekompromisným strojcom všetkého diania. Kým hudobníci pozorne sledovali pokyny jeho dirigentskej taktovky, diváci sa nechali unášať známymi filmovými melódiami, pričom rástol obdiv k talentu a dielu 86-ročného Taliana.
Tak ako sa chladná Slovnaft Aréna, poznačená svojím hokejovým charakterom s visiacimi fotkami hráčov v pozadí pódia, zaplnila ľuďmi, jej priestor doplnili emócie, čo bolo znamenie, že nás čaká výnimočný večer. V časti Scattered Sheet vystriedalo veselé melódie z filmov H2S (1969), Metti Una Sera A Cena (1969) Moricconeho majstrovské stvárnenie atmosféry mafiánskych filmov v hudbe k snímke Sicílsky klan (1969).
Keď hudba berie dych
Najznámejšie soundtracky Morriconeho tvorby priniesla téma venovaná Morriconeho spolupráci s talianskym režisérom Sergiom Leonem. Otvoril ju hlavný motív zo spaghetti westernu Dobrý, zlý a škaredý (1966) – publikum okamžite prejavilo neskrývanú radosť potleskom. Hoci bolo cítiť od začiatku nutkanie publika tlieskať za každou skladbou, nedovolilo si narušiť maestrov scenár. Po skladbe z Dobrý, zlý a škaredý však Morricone uvoľnil priestor pre potlesk, čo sa stávalo čoraz častejšie, pretože nasledovali melódie z filmov Vtedy na Západe (1968) či Vrecká plné dynamitu (1971).
Do Bratislavy spolu s Morriconem pricestovala aj speváčka a skladateľova priateľka Susanna Rigacci, ktorá sa postarala o jeden z najsilnejších momentov večera, keď poslucháč so zatajeným dychom sledoval dianie na pódiu. Pri The Ecstasy of Gold z Dobrý, zlý a škaredý sa spojila sila Českého národného symfonického orchestra s desiatkami hlasov Kodályho zboru z Maďarska a prenikavého vokálu švédskej opernej divy Rigacci a publikum po prvýkrát stálo – nie však naposledy.
Standing ovation pre maestra
Hĺbavejšie melódie z filmov ako Bitka o Alžír (1966), Robotnícka trieda kráča stále do raja (1971) či Obete vojny (1989) obsiahla posledná téma Social cinema. Jej výrazný záver v znamení skladby Abolisson z filmu Ostrov v ohni (1969), kde vynikli tamtamy a mohutný chór speváckeho zboru, viedol publikum k standing ovation a následné prídavky v podobe Morriconeho naslávnejších kúskov aj z filmu Misisa (1986) postavili publikum ešte štyrikrát.
V rozhovore pre Pravdu Morricone o sebe prezradil, že po získaní Oscara v roku 2007 zostal rovnako „namyslený“ ako bol predtým. V Bratislave sa predstavil hudobný génius plný pokory odhodlaný ukázať publiku krásu svojej hudby, rôznorodosť hudobných nástrojov a silu ich spojenia v symfonickom orchestri.
Piatkový koncert Ennia Morriconeho bol viac ako dokonalým hudobným predstavením. Morricone zložil hudbu, ktorá aj bez svojho slávneho filmového obrazu dokázala poslucháča dojať k slzám, rozhodne potešiť a spôsobiť zimomriavky. Vidieť tohto famózneho skladateľa dirigovať svoju hudbu bolo bez preháňania nezabudnuteľným zážitkom.
