Vaše pesničky majú často politický a sociálny podtón. Myslíte si, že populárna hudba môže veci posunúť a spraviť svet lepším?
Ťažko povedať. Neviem, či robíme svet lepším, ale myslím si, že môžme zasiahnuť jednotlivcov. Ak niečo spievam a niekto to počúva a myslí si: Áno, tomu verím, to cítim, môže sa začať viac zaujímať o svet okolo seba, čo sa okolo deje. Funguje to na individuálnej úrovni. A takto môžme zasiahnuť množstvo jednotlivcov. Myslím si, že niečo sa dá zmeniť. Viem naisto, že niektoré moje pesničky zmenili životy ľudí. Dostávam listy od mladých gayov, ktorí mi píšu, že niektoré skladby im pomohli vyrovnať sa so svojou sexualitou.
Otvorene sa priznávate k svojej homosexualite. Aké to bolo otvorene o nej hovoriť v polovici osemdesiatych rokov?
Nebolo to ľahké. Bolo to pol na pol. Niektorým ľuďom na tom nezáležalo, iní to považovali za nechutné. Tí druhí ma zaujímali viac, pretože v konečnom dôsledku som vždy chcel vedieť, prečo sa im to zdá odporné. Prečo sa im tak veľmi nepáči a neschvaľujú to, čím som. Je to také isté ako keď je niekto rasista. Prečo niekoho tak veľmi nenávidí len kvôli farbe jeho pleti? Kde je problém? Je to rovnaká ľudská bytosť, ktorá je vo vnútri presne taká istá ako ktokoľvek iný. Všetko je presne také isté okrem farby pleti. Kde sa berie toľká nenávisť? To ma veľmi na ľuďoch zaujíma.
Ako vnímate legalizáciu registrovaných partnerstiev vo Veľkej Británii?
Partnerstvo a legalizácia je veľmi dôležité a fakt, že vláda uznáva, že títo ľudia majú právo na vzťah a tiež právo na všetky právne výhody, ktoré z toho vyplývajú. Ale nie som nábožný človek, takže manželstvo napriek tomu nenávidím. Pretože manželstvo patrí do minulého storočia. V tomto storočí sa vzťahy a partnerstvá vyvíjajú iným smerom.
Slovenský minister spravodlivosti vyhlásil, že ak uvažujeme o registrovaní partnerstva ľudí rovnakého pohlavia, potom môžeme uvažovať aj o legalizovaní polygamie…
Nerozumiem, čo sa pokúša povedať. Zdá sa, že je to idiot.
V pesničke Dare To Love sa pýtate, v čom je láska zločinom. V čom?
Láska nie je zločinom, ale niekedy je veľa zločinov, ktoré sa k nej vzťahujú, ktoré sú spôsobené láskou. Niektorí ľudia robia kvôli láske neuveriteľné veci.
Vyhlásili ste o sebe, že ste ateista a netolerujete náboženstvá. Myslíte to vážne?
Na svojom poslednom albume som tvrdil, že som ateista. Ale zrazu som si uvedomil, že som spravil chybu. Ak tvrdím, že som ateista, potom tvrdím nielen, že neverím v boha, ale aj to, že neverím, že existuje niečo iné. A to je problém. Takže mal by byť pre to nejaký iný termín. Dnes už by som nepovedal, že som ateista. Skôr by som povedal, že som proti náboženstvu. Neverím v boha, ale najmä v rôzne učenia.
Je potom niečo iné v čo veríte?
Ľudia. Verím v ľudí viac, než v čokoľvek iné.
V čom vidíte zmysel života?
Jednoducho a jasne: Rovnosť.
Richard Cole, váš spoluhráč z kapely Communards sa stal kňazom. Ako to vnímate?
Je to pre mňa zvláštne. Dostal som od neho vianočný pozdrav. V istom zmysle sa tá pohľadnica stala oveľa bohatšou ako akákoľvek iná pohľadnica, ktorú som od neho dovtedy dostal. Pretože teraz je rímskokatolícky kňaz… Je to ťažké, lebo niektorým veciam neverím, ale na druhej strane sme toho veľa spolu prežili a stále máme medzi sebou silné osobné puto.
V pesničke Amnesia spievate o vašom najsilnejšom vzťahu – s vodkou. Čo je také zvláštne na vodke?
Je jednoducho tak čistá. (smiech)
Prečo ste si nezvolili radšej škótsku whisky alebo gin?
Nepijem nič iné okrem vodky. To je jediné čo pijem. (smiech)
Počuli ste už o slivovici?
Možno ju vyskúšam neskôr. Možno by som si ju mohol dať s nejakou vodkou. (smiech)
Mali ste možnosť predsklakovať Madonne na jej turné Like a Virgin, ale odmietli ste. Prečo?
Bolo to v čase, keď boli Bronski Beat veľmi úspešní. Aby som bol úprimný, vôbec som netúžil po tom, stráviť rok alebo dva môjho života prácou v Amerike len preto, aby sme predali viac platní. Bol som šťastný s tým, čo sme dosiahli. Boli sme na vrchole, predávali sme albumy, oslovovali publikum… Nevidel som zmysel v nekonečnom turné po Amerike. A tiež si myslím, že Madonna je na hovno speváčka. Je naozaj shitová speváčka. A v tom čase bola ešte horšia ako dnes.
Prečo je potom taká úspešná?
Pretože je fantastická obchodníčka. Nie je speváčkou. Je kompletným produktom. Ale ak sa pri nej naozaj sústredite len na spev, je to utrpenie.
Medzi vašim i najslávnejšími pesničkami sú Don't Leave Me This Way a Never Can Say Goodbye. Lúčite sa ťažko?
To závisí od toho, s kým sa mám lúčiť.
Viaceré z vašich úspešných hitov sú coververziami. Čo si myslíte o prerábkach?
Myslím si, že je to v poriadku. Ak robíte coververziu a spravíte ju dobre, potom je to v poriadku. Pesnička, ktorú chcete prerobiť by však mala pre vás niečo znamenať. Je dôležité, aby mala v sebe niečo, čo je pre vás mimoriadne. Ale ak robíte coververziu napríklad pesničky od skupiny Limp Bizkit len preto, že sú práve veľmi populárni, to nie je dobrý dôvod.
