Ministerstvo chce viac slovenskej hudby, umelci sú skeptickí

Návrh novely zákona, ktorá by mala priniesť do slovenských rádií viac domácej hudobnej tvorby, vyvoláva rozporuplné reakcie. Niektorí slovenskí hudobníci sú proti diktovaniu pravidiel pre súkromné rádiá, ale najmä neveria, že by sa podarilo práve touto cestou dostať do rádií mladé hudobné projekty, respektíve hudbu, ktorú si rádiá už dlhší čas nevšímajú.

14.04.2015 16:30 , aktualizované: 19:12
Minister kultúry Marek Maďarič Foto: ,
Minister kultúry Marek Maďarič.
debata (81)

Viac slovenskej a novej hudby

Od budúceho roka by sa malo podľa aktuálneho návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii hrať v rádiách 20 percent domácej tvorby a od roku 2017 by sa mal podiel zvýšiť na 25 percent, pričom na verejnoprávnych rozhlasových staniciach by mal dosahovať až 35 percent. Návrh novely zákona, ktorú predstavil v utorok 14. apríla minister kultúry Marek Maďarič, definuje slovenské hudobné dielo ako „dielo v slovenskom či inom jazyku, ktorého najmenej jeden autor alebo interpret je alebo bol štátnym občanom SR, alebo má, či mal trvalý pobyt na území SR“. V súčasnosti je podiel slovenskej hudby v súkromných rádiách na hranici desiatich percent a v rebríčku stovky najhranejších skladieb za minulý rok je len desiatka slovenských pesničiek.

Zákonom určený podiel hrania domácej tvorby v rádiách je realitou aj v Poľsku, kde majú rádiá povinnosť odvysielať 33 percent skladieb viažucich sa na poľskú kultúru, v Maďarsku musí maďarská hudba tvoriť aspoň 35 percent rozhlasového vysielania a vo Francúzsku musia tvoriť hudobné diela vo francúzštine minimálne 40 percent celkovej hudby v rádiách.

Do povinnej kvóty domácej produkcie sa bude započítavať iba hudba vysielaná v čase od 6. do 24. h. Tým chce novela zákona predísť jej možnému obchádzaniu – aby rádiá nenapĺňali kvótu vysielaním slovenskej hudby v noci a nadránom.

Ďalšou obavou, ktorá sa v minulosti v súvislosti s kvótami objavila, bolo, že rádiá budú hrať dookola najmä overené slovenské hity. To chce sčasti obmedziť ďalšia úprava v zákone. "Z času vyhradeného slovenským hudobným dielam je vysielateľ povinný venovať najmenej 20 percent vysielaniu nových slovenských piesní, to znamená takých, ktoré sú maximálne dva roky staré,“ uvádza ministerstvo.

„Problém je skôr v mladých skupinách. Mladé, začínajúce skupiny nie sú hrané skoro v žiadnych rádiách. A zákon im takisto nepomôže, ak sa uzákoní koľkokoľvek percent slovenskej hudby. Tak či tak sa to dotkne iba umelcov, ktorí sú hraní v slovenských rádiách. Nové kapely v rádiách hrané nebudú. Do tých percent sa nezmestia, len sa bude hrať viackrát IMT Smile, viackrát Desmod, viackrát No Name, Elán, Team,“ uviedol Miro Tásler zo skupiny IMT Smile, ktorý si myslí, že je veľmi náročné, ak nie nemožné vymedziť, čo znamená pojem mladá tak, aby nebol diskriminačný a obmedzujúci.

Nespokojné rádiá

Iniciátorom vzniku novely zákona je Občianske združenie Iniciatíva za slovenskú hudbu, ktoré podporujú aj hudobníci Martin Ďurinda, Juraj Topor a Jozef Ráž. Práve líder skupiny Elán podľa slov ministra kultúry Marka Maďariča pôvodne navrhoval, aby rádiá hrali až 50 percent slovenskej hudby. „Dochádza k zneužívaniu rádiového éteru Slovenskej republiky, ktorý je považovaný za národný poklad v neprospech slovenskej hudobnej produkcie, čo má následne nepriaznivý dopad aj na ekonomickú situáciu Slovenskej republiky a veľký odlev financií do zahraničia,“ povedal počas tlačovej konferencie Martin Ďurinda. Hudobník tento krok považuje za šancu pre vytváranie rádiových hitov a s tým spojené kvalitnejšie hudobné dianie.

Naopak, návrh zákona optimisticky nevníma Jozef Rezník zo skupiny Walter Schnitzelsson, ktorá patrí medzi mladé slovenské talenty a ich hudba by sa nemusela stratiť ani v komerčnom rádiu. „Možno to bude dobrý krok k tomu, že dostanú viac priestoru mladší interpreti alebo slovenská hudba. Mám dosť mainstreamovej tanečnej hudby, ktorá ide zo všetkých rádií, to ma celkom dosť otravuje. Ale v každom prípade by bolo fajn, keby sa naše pesničky objavili aj v iných rádiách (ako Rádio_FM). Určite preto nebudem plakať. Rádiá si aj tak postrážia svoju programovú štruktúru a pôjdu svojou cestou. Neviem, či konkrétne pre našu kapelu to bude niečo znamenať,“ povedal Rezník.

„Ide o výrazný zásah do slobody mediálneho podnikania, ktorý je svojou formou aj rozsahom absolútne neopodstatnený, keďže reálne nerieši žiaden existujúci problém. Práve naopak, môže byť pre niektoré hudobné formáty likvidačný. Veríme, že zákon v tejto podobe neprejde. V opačnom prípade sme pripravení brániť sa všetkými možnými prostriedkami, vrátane právnych,“ uviedol generálny riaditeľ Rádia Expres Ivan Antala, pričom rovnako Fun rádio považuje takúto reguláciu za chybnú.

Novele zákona neveria

Návrh zákona zatiaľ vzbudzuje u umelcov nedôveru. Speváčka Katarína Koščová hovorí, že ju nehrávajú v rádiách skoro vôbec, ale o to, aby hrali jej skladby na príkaz, nestojí. „Vyberám si, čo počúvam, a keď chcem počúvať hudbu, málokedy si zapnem komerčnú stanicu. Myslím si, že uzákoňovať a diktovať niečo súkromníkom je trošku nezmysel. Je to zbytočný nátlak. Pokiaľ stanice samy nechcú hrať slovenskú hudbu, nech ju nehrajú. Samozrejme, prijala by som, keby sa tá muzika hrala, ale nie v takom prípade, že to niekto nadiktuje. To sa mi nepáči a tento krok sa mi zdá zbytočný. A ďalšia vec – 20 percent slovenskej muziky. Ale akej muziky? Neviem, kto to bude vyberať. Nebude to o tom, že sa len zvýši hranosť tých ľudí, ktorí už aj tak sú hraní? Nové zaujímavé kapely, ktoré sa do éteru normálne nedostanú, sa tam v tom prípade aj tak nedostanú. Mám pocit, že to ničomu nepomôže,“ uviedla Katarína Koščová.

Podobný názor má aj Miro Tásler, ktorý v zákone a príkazoch v tomto prípade cestu nevidí. " Ak slovenské médiá budú chcieť hrať slovenskú hudbu, tak ju budú hrať. Ak slovenská hudba bude taká dobrá, že ju slovenské rádiá budú chcieť hrať a slovenskí poslucháči budú chcieť počúvať, tak celý kruh sa uzavrie. Nie je to v zákone, je to o nás všetkých, o umelcoch a o ľuďoch. O ľuďoch, či chcú slovenskú hudbu, a o umelcoch, akým spôsobom budú tvoriť slovenskú kultúru. Nejde len o hudbu. A vtedy slovenské médiá budú prezentovať slovenskú kultúru. Takže neviem, či sa niečo vyrieši zákonom. Každý zákon sa dá obísť. Aj hudobný zákon sa dá obísť. Myslím si, že je to skôr o PR a o informovanosti, aby ľudia poznali svoju vlastnú kultúru," uviedol Miro Tásler.

Pozitívne vníma kroky ministerstva kultúry Shina z nezávislého vydavateľstva Slnko Records. „Veľmi by nám pomohlo dostať medzi ľudí viac hudby. Otázka je, že či ten pomer nie je moc veľký a či by sme dokázali toľko kvalitnej hudby aj vyprodukovať, aby sme celý ten priestor zaplnili,“ hovorí vydavateľka. „Mohol by to byť účinný krok. Okrem toho, že by sa zaviedli konkrétne pravidlá v tomto smere, myslím si, že by to vyprovokovalo aj celú hudobnú scénu tvoriť oveľa viac kvalitnej hudby. V našom vydavateľstve máme 30 interpretov a kapely vidia, že nie je možné dostať sa do komerčných alebo iných rádií. V tomto období sa až tak veľmi nepokúšajú robiť hudbu, ktorá by sa tam mohla hrať, lebo to nie je možné, nedá sa tam dostať. Keby to bolo možné, úroveň hudby aj množstvo by stúpli,“ dodala Shina.

Ministerstvo dodáva, že ak by sa ukázalo, že pre niektoré špecializované stanice je vylúčené, aby dosiahli požadované percento slovenskej hudby, môže ich Rada pre vysielanie a retransmisiu oslobodiť od tejto povinnosti.

© Autorské práva vyhradené

81 debata chyba
Viac na túto tému: #Marek Maďarič #kvóty #Ministerstvo kultúry #slovenská hudba #rádiá