Prečo sa v rádiách nehrá slovenská hudba

Rozruch okolo novely zákona prikazujúcej rádiám hrať 20 percent a neskôr 25 percent slovenskej hudby vyvolal ďalšie diskusie.

, 16.04.2015 12:00
Celeste Buckingham Foto: ,
V rebríčku desiatky najhranejších skladieb za rok 2014 v slovenských rádiách sa nachádzajú aj dve skladby v angličitne od Celeste Buckingham.
debata (18)

Dôležité je položiť si otázku, prečo je slovenská hudba v súčasnosti zastúpená v súkromných rádiách len v podiele desiatich percent a do akej miery má štát právo zasahovať do formátu súkromných staníc.

Návrh zákona ministerstva kultúry bol prekvapením pre Asociáciu nezávislých rozhlasových a televíznych staníc (ANRTS). " I keď diskusie na túto tému trvajú takmer dva roky, návrhy nie sú výsledkom dohody s rádiami. Nie je jasné, na základe akých analýz bola určená minimálna výška podielu slovenskej hudby v rozhlasovom vysielaní," uviedol vo vyhlásení prezident ANRTS a generálny riaditeľ Fun rádia Patrik Ziman s tým, že očakáva, že na túto tému budú diskusie pokračovať a regulácia bude zohľadňovať reálne záujmy poslucháčov rádií.

Rádiá tlačia k odporu obavy

Ku kvótam domácej hudby v rádiách viedol tvorcov novely zákona fakt, že od roku 2013, keď prebehla prvotná verejná diskusia k zákonnej úprave, zostal podľa ministerstva kultúry podiel slovenskej hudby v rádiách nezmenený, napriek tomu, že vysielatelia ho sľúbili zvýšiť. Aktuálna navrhovaná novela zákona však vyvoláva obavy súkromných staníc. V minulosti dokonca hovorili, že zákonné obmedzenie by mohlo mať pre nich likvidačné následky. Dnes sú už známe reálne čísla, a hoci je požadovaný podiel menej ako 30 percent z roku 2013, optimizmus rádiám nestúpol. „Obávame sa odlevu poslucháčov na iné platformy ako mp3, CD,“ uviedla za Fun rádio Petra Lehká. Najpočúvanejšie slovenské rádio Expres dúfa, že novela v tomto znení v parlamente neprejde, pretože v opačnom prípade by zvažovali právne kroky.

Pokojne prijala novinku ministerstva kultúry verejnoprávna RTVS. Domáca hudobná produkcia dosahuje v dennom vysielaní Rádia Slovensko viac ako 30-percentný podiel, v Rádiu Regina je to viac ako 50 percent a v Rádiu FM dosahuje viac ako 20 percent.

Plnú kompetenciu nad kontrolou účinnosti zákona by mala prebrať Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá bude tiež rozhodovať o tom, či dostanú niektoré špecializované stanice výnimku. „Vysielateľ bude povinný viesť štatistiku o odvysielanom podiele slovenských hudobných diel za kalendárny mesiac, pričom túto štatistiku bude povinný doručiť Rade pre vysielanie a retransmisiu do 15 dní po skončení príslušného mesiaca. Rada si navyše bude môcť za účelom výkonu kontroly vyžiadať od vysielateľa aj ďalšie údaje, ako údaj o dátume prvého uvedenia slovenského hudobného diela na verejnosti,“ uviedol hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár. Dátum prvého uvedenia diela má slúžiť práve na kontrolu dodržiavania stanoveného podielu nových slovenských hudobných diel. V prípade porušenia povinnosti odvysielať zákonom stanovený podiel domácej produkcie, môže rada uložiť vysielateľovi pokutu až do výšky 1 569 eur.

Problém zvaný formát

Viac slovenskej hudby, ktorú by mala priniesť do rádií novela zákona, však neznamená v rovnocennom pomere aj viac slovenčiny. Keď sa pred pár rokmi dostala do rádií skladba Hey Now od Peter Bič Project, poslucháči boli prekvapení, že ide o slovenskú kapelu a podobné reakcie priniesla z pochopiteľných dôvodov aj skladba Run, Run, Run od Celeste Buckingham. Sú skladby a interpreti, ktorí sa do vysielania súkromných rádií dokážu dostať, no množstvo hudobníkov by na takýto luxus čakalo márne. „Pre mňa je ťažké dostať sa do procesu, prečo sa tak rádiá rozhodujú. Tvrdia, že púšťajú v calloutoch svojim poslucháčom nejaké piesne a tie buď odmietajú, alebo chcú. Neviem, či sa to naozaj deje, ani neviem, či ľudia majú možnosť po krátkom vypočutí posúdiť, či to chcú, alebo nechcú a či je tam ešte nejaké ďalšie rozhodovanie, ďalšie podmienky, ťažko povedať. Nehovorí sa o tom príliš verejne, prečo to tak je, takže nevieme,“ povedala Shina z vydavateľstva Slnko Records.

Iniciatíva za slovenskú hudbu vyvracia údajné tvrdenie súkromných rádií, že Slováci slovenskú hudbu nechcú, výsledkami prieskumov agentúr. „Zistili opačný, pozitívny názor na domácu hudbu. Časté vyjadrenia vedenia rádií, že poslucháč si vyberá hudbu sám, sú tiež nepravdivé a zavádzajúce, keďže mnohé playlisty rádií sa robia v zahraničí a takzvané 8– až 20-sekundové callouty – pustenie hudobných ukážok respondentom cez nekvalitný "posluch“ v telefóne, aby si vybrali, či sa im páčia – sú spochybniteľné," uviedol Martin Ďurinda, jeden z podporovateľov Iniciatívy za slovenskú hudbu.

Fun rádio tvrdí, že rozhodujúca je najmä samotná skladba a jej potenciál. „Vyberá sa skôr podľa pesničky, či je vhodná, nie vždy podľa interpreta. Sú však interpreti, ktorých obľúbenosť u poslucháčov je silná, a to tiež pomáha pri výbere. Pesničky musia zodpovedať formátu rádia,“ povedala Petra Lehká, ktorá dodala, že aj v prípade, že zákon začne platiť, budú sa stále držať „zákonov“ svojho formátu. „Určite nezačneme hrať pesničky, ktoré sú mimo formátu nášho rádia. Bude sa hrať častejšie hudba, ktorú poslucháči preferujú, teda zvýši sa ich frekvencia.“

Minulý rok podnikol neúspešnú e-mailovú paľbu na dramaturgov slovenských rádií Juraj Líška zo skupiny Fallgrapp, ktorá tento rok prevalcovala odovzdávanie hudobných ocenení Radia_FM Radio_Head Awards, kde kapela zvíťazila v štyroch kategóriách. Medzi odpoveďami, ktoré na e-maily skupina dostala, dominovala najmä veta, že nespadajú do formátu daného rádia. „Dramaturg by mal byť ten svätý, ktorý povie, že toto sa bude páčiť ľuďom a toto sa bude hrať. Je to na dramaturgovi, akú hudbu si vyberie a akým smerom sa bude uberať. Moja hudba sa nehodí do ich formátov, tak bohužiaľ,“ uviedol frontman skupiny Fallgrapp. Hudobnú revolúciu, ktorá by priniesla bez predsudkov viac slovenskej hudby do rádií, by prijal, ale z novely zákona má zmiešané pocity. „Zdá sa mi to celé zorganizované veľmi narýchlo. Väčšina mojich známych rieši, že je to len zásterka na kauzy ako Váhostav,“ dodal Líška.

Najhranejšie skladby v slovenských rádiách v roku 2014

1. Pharrell Williams: Happy
2. James Blunt: Postcards
3. Nico & Vinz: Am I Wrong
4. Faul & Wad Ad & Pnau: Changes
5. Sigma: Nobody to Love
6. Klingade: Jubel
7. George Ezra: Budapest
8. Lilly Wood & The Prick and Robin: Prayer in C
9. Milky Chance: Stolen Dance
10. John Legend: All of Me

Najhranejšie slovenské skladby v rádiách v roku 2014

1. Adam Ďurica: Neľutujem (18)
2. Celeste Buckingham: I'm Not Sorry (21)
3. Ivan Tásler & IMT Smile: Cesty 2. triedy (25)
4. Adam Ďurica: Mandolína (50)
5. Zuzana Smatanová a Adam Ďurica: Miesta (52)
6. Peter Bič Project: Holiday (62)
7. Hex: Keď sme sami (71)
8. Katarína Knechtová: Naveky (72)
9. Hex: Indiánske leto (79)
10. Celeste Buckingham: Crushin' My Fairytale (83)

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #slovenská hudba #Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc #rádiá #návrh zákona ministerstva kultúry
Flowers