Populárnohudobný rozmach koncom 60. rokov zabrzdila normalizácia, ale napriek všetkým (z dnešného pohľadu veľa ráz nezmyselným) obmedzeniam priniesli 70. roky veľa skvelej hudby. V tom čase nastal na Slovensku absolútny rozmach pesničkových festivalov, ktorý odštartovala v roku 1966 Bratislavská lýra. Tá si udržala postavenie najdôležitejšieho festivalu v rámci celej vtedajšej československej federácie a pravidelne bola konfrontáciou slovenskej a českej scény. Marcela Laiferová so skladbou Slová (1971) bola vôbec historicky prvým slovenským interpretom, ktorému sa podarilo zvíťaziť na Bratislavskej lýre, pričom dodnes spomína, že aj vďaka tomu v tom čase veľmi veľa novonarodených dievčat dostalo krstné meno – Marcela.
Víťazné pesničky Bratislavskej lýry v tomto kole reprezentujú aj hity Jany Kocianovej (Pár nôt) a skupiny Modus (Úsmev). A práve Úsmev, unikátna skladba v ktorej sa stretli štyria skvelí speváci (Marika Gombitová, Janko Lehotský, Miro Žbirka a Ľudovít ,,Čufo" Nosko), symbolicky odštartovala obdobie tzv. veľkej éry slovenskej populárnej hudby, ktorá vrcholila v 80. rokoch. Na Lýre sa predstavil už ako sólista aj Miro Žbirka so svojím prvým autorským hitom Zažni a bronzovú Lýru získala aj skladba, ktorá v súčasnosti vďaka televíznej show Môj najmilší hit, oslovila úplne nové generácie. Lúčenie, pesničku Janka Lehotského a Ľuboša Zemana, skvele (vrátane slovenčiny) naspievala Věra Špinarová.
Okrem Bratislavskej lýry však fungovali aj ďalšie festivaly – napríklad Bystrické zvony a Detvianska zlatá ruža, kde v roku 1970 zvíťazil Peter Vašek spolu s Dušanom Ružičkom s dodnes zľudoveným hitom (svojskú cover verziu nahrala napríklad aj punková Zona A) Otvárajte kasíno. Svoj názov dostala podľa banskobystrickej vinárne, v ktorej sa schádzala vtedajšia stredoslovenská umelecká smotánka. Jej autor, Ervín Kliment, ju najskôr neúspešne ponúkal Karolovi Konárikovi.
Štatisticky najhranejšou skladbou 70. rokov je nepochybne Učiteľka tanca. Pavol Hammel ju nahral počas dovolenky na základnej vojenskej službe ako súčasť skvelého albumu Hráč. Boris Filan v nej zachytil svoje spomienky na svoje tanečné kurzy a vďaka popularite vzniklo hneď niekoľko obrazových verzií (dnešnou terminológiou povedané klipov). Tú najlegendárnejšiu verziu s Magdou Pavelekovou vymyslel legendárny televízny režisér Ján Roháč. Pavol Hammel mal v ňom na vojensky únosnú mieru skrátené vlasy aj fúzy, neskôr nakrútil obdobnú verziu už ako „správny rocker“.
