Gombitová nahrávala na prvý pokus

Interaktívny plebiscit čitateľov Pravdy a portálu www.pravda.sk v desiatich kolách predstaví spolu 120 skladieb, z ktorých si čitatelia hlasovania zostavíte svoje vlastné CD. V 2. kole sa o priazeň uchádzajú skladby z druhej polovice 70. a prvej polovice 80. rokov.

15.09.2007 09:39
debata

Bolo to obdobie, v ktorom doznievala éra sólových spevákov s rozličným repertoárom (Duchoň, Konárik), nastupovala modusovská generácia (Gombitová, Žbirka, Lehotský), ako aj pop-rockové kapely s výhradne vlastným repertoárom (Taktici, YPS, Elán), ako aj úplní nováčikovia (Nagy).

V 2. kole Dvanásť do tucta sú tri tzv. prelomové „breakthrough“ skladby, ktoré zásadným spôsobom zmenili kariéry svojich protagonistov. Dve z nich sú „lýrovky“, čo len potvrdzuje výnimočnosť tohto pesničkového festivalu pre dejiny slovenskej populárnej hudby. Vyznanie Mariky Gombitovej v roku 1979 získalo „iba“ striebornú Lýru, s najväčšou pravdepodobnosťou preto, že v tých časoch bolo nemysliteľné, aby jeden interpret vyhral mediálne najsledovanejšiu súťaž v tejto oblasti dva razy po sebe, keďže rok predtým Marika zvíťazila so Študentskou láskou. Čas je však najspravodlivejší sudca a výnimočnosť skladby Janka Lehotského a Kamila Peteraja potvrdzuje stále, okrem iného aj suverénnym víťazstvom v obdobnom plebiscite Hit storočia. Kamil Peteraj doteraz s úžasom spomína, že túto spevácky neobyčajne náročnú skladbu naspievala Marika v štúdiu ,„na jeden záťah“ hneď na prvý pokus a keď ju hudobný režisér Jano Lauko údajne viac-menej „z hecu“ vyzval: „… dáš ešte lepšiu?“, tak Marika nahrala opäť bez jediného strihu tú verziu, ktorú poznáme dodnes.

Taktiež „iba“ strieborná Lýra pre Kaskadéra z roku 1980 znamenala pre skupinu Elán to, o čo sa usilovala už veľmi veľa rokov, veď korene kapely siahajú ešte do 60. rokov – prelom do sústredenej pozornosti potenciálne pätnásťmiliónového publika. Štvorica hudobníkov vo vojenských rovnošatách (spoločne si „odkrúcali“ rok povinnej vysokoškolskej vojenskej služby v Michalovciach) na festivalovom pódiu priniesla dovtedy nevídanú energiu a moderný zvuk. Podobnú úlohu ako Lýra v prípade Petra Nagya a jeho „signálneho“ hitu Profesor Indigo zohral videoklip, teda vo vtedajšej terminológii „obrazové spracovanie pesničky“. Vďaka hudobnej hitparáde 5 x P, ktorá sa vysielala v rámci mládežníckej Pionierskej lastovičky, objavila predovšetkým generácia tínedžeriek svoj nový idol a Andy Hryc získal popri čašníkovi Baluchovi vo filmových Sladkých starostiach ďalšiu nesmrteľnú rolu.

V prípade skladieb V slovenských dolinách (Karol Duchoň) a Veľký sen mora (Ján Lehotský) nastal málo vídaný jav, že ich súčasná popularita je oveľa väčšia ako v dobe ich vzniku. Čiže ich paradoxne pomohli objaviť aj úplne nové generácie a to im zaručuje nesmrteľnosť. Ktorákoľvek zo skladieb druhého kola však už svoj „nesmrteľný status“ opakovane potvrdila.

debata chyba