Elán sa stal niekoľkonásobným Zlatým slávikom (1984 – 1986), to isté sa podarilo Miroslavovi Žbirkovi (1982) a Petrovi Nagyovi (1985), výnimočné postavenie si udržiavala Marika Gombitová, pričom v závese boli pripravení ďalší nováčikovia – Robo Grigorov, Tublatanka, Banket, Ventil RG (predchodca Vidieku). Navyše svoje kvality neustále potvrdzovali legendy ako Pavol Hammel alebo Modus s Jankom Lehotským.
V polovici 80. rokov priam eruptívnym spôsobom preukázal svoj skladateľský talent Vašo Patejdl. Po viacerých megahitoch na prvých štyroch elánovských albumoch stihol po odchode z kapely skomponovať, ale aj nahrať hity pre seba (napríklad na skvelom debutovom albume Chlapčenský úsmev), položiť základy po hudobnej stránke nesmrteľnej „fontánovskej“ filmovej trilógie (Dvaja, Poďme spolu lietať, Nemožná, Ak nie si moja), ale aj dod(áv)ať hity svojim kolegom (Po schodoch – Banket, Maturitné tablo – Júlia Hečková, Sme také, aké sme, resp. Dievča z reklamy – Beáta Dubasová). Patejdl bol v tomto období doslova manufaktúrou na dodnes funkčné hity.
Špička slovenskej populárnej hudby sa v polovici 80. roko príjemným spôsobom rozrastala a začala pokrývať aj dovtedy nepreskúmané žánrové odbočky: či už išlo o hard-rock v tom najlepšom slova zmysle (Tublatanka), o funkčné pokusy o reggae a ska (Ventil RG, Robo Grigorov), alebo o technopop priznane inšpirovaný Depeche Mode (Banket). V druhej polovici 80. rokov pribudol aj Team ako v tom najlepšom slova zmysle domáca verzia pesničkového „štadiónového“ anglo-amerického pop-rocku najvýstižnejšie definovaného skupinou Bon Jovi.
Slovenská hudobná scéna od polovice 80. rokov ponúkala veľmi pestrú ponuku interpretov s výborným (a pritom stopercentne vlastným) repertoárom. Presah rakúskej televízie, resp. jej hudobných programov, celosvetovej a neobmedzovanej ponuky poľských, rakúskych a maďarských rozhlasových staníc, v dobrom zmysle slova vyburcovalo všetkých zainteresovaných, aby sa pokúsili vyrovnať alebo priblížiť vtedy nedosiahnuteľným kolegom zo Západu.
A tak často na kolene vznikali v produkcii televíznych hitparád 5×P a Triangel skvelé klipy, rozhlasoví dramaturgovia na rozdiel od terajších nielenže „hrali“ hity, ale dokázali ich aj vytvoriť, Opus napriek všetkým limitom socialistickej ekonomiky vedel byť zdravo agresívny a pružný. Všetky pozitívne faktory spoločne prispeli k tomu, že na 80. roky sa bude ešte veľmi dlho a veľmi príjemne spomínať. A navyše z nich aj veľmi dlho čerpať.
