V pesničke si členovia úspešnej rockovej kapely zaspomínali na detstvo. „Je to o tom, že vieme byť deťmi celý život, človek by mal dušou ostať stále ten istý,“ povedal basgitarista Maroš Hladký, ktorý na viaceré zážitky z detstva nechce zabudnúť celý život.
„Je to o tom, čo sme zažili, skákaní zo stohu slamy, prvá cigareta, vyrastali sme na dedine, hrávali futbal spolu,“ doplnil autor pesničky Georgio Babulic. Poznamenal, že nerád spomína len na bitky varechou. Novú platňu nitrianski „gladiátori“ stihli nahrať počas krátkej prestávky v koncertovaní v októbri. Chceli totiž stihnúť predvianočný trh. „Odohrali sme nejakých sto koncertov do konca septembra a máme pred sebou ešte desať – 15 do konca roka,“ porátal bubeník Babulic.
Do štúdia si na rozdiel od prechádzajúcich platní, ktoré nahrali sami, pozvali aj hosťa, známeho gitaristu Henricha Tótha. Jeho gitary počuť aj v úvodnom singli. "Henry nám hudobne aj pocitovo sedí.
Ponahrával nám tam také nádherné gitarové riffy," rozplýval sa spevák a gitarista Miko Hladký.
O elektronické efekty sa im zase postaral Filip Orator. Hosťom na albume bol aj textár Vlado Krausz. Doteraz si totiž členovia kapely vždy písali sami, Krauszove im však vraj veľmi sadli. Podpísal sa napríklad aj pod baladickú Vždy sa niekto díva na nebesá, ktorú zložil Babulic a Mikovi Hladkému ňou pripomenul legendárny Led Zeppelin. Predposlednú skladbu zase spestrili zvukom anglického rohu, ktorý im pripomenul skladby The Beatles.
Kapela, ktorá sa dala dokopy už v roku 1989, má už za sebou toľko platní, že ich vraj ani nevedela porátať. S výberovkou ich je 13. Toto číslo však pre kapelu nešťastným nie je. „My máme trinásteho vždy šťastie, dokonca piatok trinásteho sme mali najlepší koncert. Viac ráz sa to stalo, že sme sa ho obávali a bolo super,“ tvrdil Maroš Hladký.
Keďže má kapela stále množstvo vystúpení, špeciálne turné k novému albumu zatiaľ plánuje až na jar. Už teraz však rozmýšľajú, že by sa mohli dohodnúť s niektorou českou kapelou a zahrnúť do šnúry mestá na oboch stranách rieky Moravy.
