Pred pár dňami sa na Slovensku oslavovalo 18. výročie Nežnej revolúcie. Kapela HEX zase o pár dní oslávi 18. výročie svojej existencie vydaním nového dévedečka…
YXO: Je pravda, že sme sa prvýkrát stretli pred 18 rokmi v časoch Nežnej revolúcie, ale hráme už tak dlho, že vlastne ani nerozmýšľame nad žiadnou špeciálnou oslavou. V PKO budeme 30. novembra krstiť svoje nové dévedečko a tešíme sa, že sa nám takáto vec podarila urobiť. Je to pre nás taká pomyselná méta.
Kedy ste sa rozhodli takýmto spôsobom bilancovať existenciu kapely?
YXO: My sme nechceli nič bilancovať. Chceli sme len koncertovať a rozhodli sme sa, že na to DVD dáme aj taký film z našej histórie, plus domáce videá a videoklipy. Môže to tak vyzerať, že chceme uzavrieť nejakú etapu…
FEFE: Nerátali sme to ako nejaké výročie kapely, veď ani nie je okrúhle. V podstate je to 15 rokov, čo sme vydali prvú dosku, takže teoreticky môže byť aj okrúhle. To DVD sme vydali hlavne preto, že podľa názorov viacerých ľudí sme koncertne dobrá kapela. Robili sme to z festivalu Žákovic Open, kde nám je vždy dobre.
Hovorí sa, že do osemnástky človek dospieva, po nej starne. Ste uprostred koncertnej šnúry, v stredu ste vystupovali v Nitre, vo štvrtok v Trenčíne. Je rozdiel v tom, ako zvládate koncerty a všetko s tým spojené teraz a ako ste to zvládali na začiatku?
YXO: Sme starší, vtedy bola možno väčšia energia a aj viac správnych tónov. Ak by do vlaku šoubiznisu človek naskočil možno v našom veku, tak má problém, ale my hráme už dlhé roky a berieme to normálne. Každá kapela má svoj vývoj, aj keď my sme si už dávno našli ten svoj zvuk a sme identifikovateľní v rámci slovenskej pop music. Muzika nás stále baví, takže to je to, čo je spoločné so začiatkom. Vtedy sme sa tešili z každého koncertu a teraz tiež.
Po vydaní Vášho prvého CD Ježiš Kristuj nosí krátke nohavice Vás mnohí prirovnávali napr. aj ku kapele Cure. Potom ste vydali album Abrakadabra, kde boli cover verzie slovenských bigbeatových pesničiek. Neskôr ste prešli ďalším vývojom…
YXO: Každá kapela prechádza nejakým vývojom. Na začiatku sme ani neočakávali, že by sme vôbec mohli nahrať nejaké cédečko. A už vôbec sme netušili, že budeme takto dlho spolu. Po tých rokoch sme si vlastne našli nejaký zvuk a svoju tvár a snažíme sa to zdokonaľovať na tej-ktorej platni.
Vráťme sa ešte k DVD. Čo sa na ňom nachádza, na čo sa môžu vaši fanúšikovia tešiť?
YXO: Chceli sme si zahrať dobrý koncert a vydať ho, aby si ho mohli pozrieť aj iní. Natáčal sa 15-timi kamerami a celé to robil Marek Mackovič, ktorý režíroval napr. aj dévedečka Riša Müllera a Polemicu. Koncert sa nám vydaril a v rámci DVD tvorí jeho gro, zvukový záznam je zase na priloženom cédečku. Okrem toho sa tam nachádza zostrih domácich videí z rokov 1992–2006 a tiež dokument, ktorý zachytáva prípravu koncertu formou rozhovorov s našimi kamošmi. Nájdete na ňom tiež 8 videoklipov plus jednu „lajfku“, kde s nami vystupujú deti členov skupiny Bez ladu a skladu. Takže na tom cédečku a dévedečku je toho dosť; v podstate všetko čo sme tam aj chceli mať.
Aký máte názor na nelegálne kopírovanie a sťahovanie hudby, kedže váš album sa skôr či neskôr určite objaví aj na internete…
YXO: Je to fenomén doby. Bolo by super, ak by si ľudia platne radšej kupovali, lebo za muzikou a so všetkým, čo je s tým spojené, je veľa roboty. Ale niekedy kopírovanie môže byť aj prínosom, lebo človeku sa vaša hudba aspoň dostane do ucha. Naozaj ťažko povedať.
FEFE: Dnes je už vidno, že sa to začína preklápať a zrejme produkčné firmy budú zárobkovejšie ako gramofirmy, ktoré sa to snažia nejak zastaviť. Ale sťahovať sa stále bude. Možno sa bude viac koncertovať, alebo hľadať iné spôsoby, ako dostať hudbu k ľuďom – napríklad ako Radiohead, keď dali svoje cédečko do novín. Pokiaľ chcete vypredávať nejaké štadióny, tak ste radi, že sa hudba rozširuje.
Tvorili tržby z cédečiek väčšiu časť príjmov ako napr. z koncertov?
YXO: Ani nie. My nie sme kapela, ktorá by predávala tony cédečiek, možno z prvých albumov. Pre kapely, ktoré predávajú veľa, to síce môžu byť nejaké peniaze, ale nie hlavný zdroj ich prijímov. Sú to teda väčšinou koncerty.
Takže na Slovensku sú spravidla hlavným prijímom kapiel koncerty?
YXO: V podstate áno, lebo sme malá krajina. K živobytiu patria aj rôzne hudobné a mimohudobné záležitosti – napríklad reklamy. Máme aj vlastné štúdio, kde okrem nás nahrávajú aj iné skupiny.
Momentálne sa uživíte viacmenej z hudby. Kedy sa to definitívne prelomilo?
YXO: Asi v čase, keď sme vydali Vetroňa. Vtedy nás začali viac hrať rádiá a pribúdalo aj ľudí na koncertoch. Vtedy sme prestali robiť práce, ktoré nás živili, ale v tom čase nám to bolo v podstate jedno. V súčasnosti som spoluorganizátor festivalu Žákovic Open, plus nejakých ďalších akcií v Malackách a perspektívne aj v Leviciach.
Váš koncert z posledného Žákovic Open sa dá nájsť aj na spomínanom dévedečku. Ako a kedy vlastne vznikol tento festival?
YXO: Spoznal som sa s Mariánom Žákovicom, podľa ktorého akcia aj dostala názov. S jednou kapelou sme išli ku mne na chalupu na sústredenie a potom nás Marián zavolal, nech mu prídeme zahrať k nemu do krčmičky. O dva roky sme prišli aj s ďalšími kamarátmi ako Le Payaco a Hogo Pogo, pribudlo divákov a stal sa z toho festival.
Od roku 2006 sa začalo Žákovic Open dokonca hovoriť „malá Pohoda“…
YXO: Nazvali ho tak novinári, lebo festival sa koná len týždeň po Pohode. Navštevujú ho podobní ľudia a aj jeho atmosféra je taká „pohodičková“.
Povedzte ešte na záver pár slov o vašich plánoch do budúcnosti…
YXO: Na leto máme zahovorené nejaké festivaly a koncerty. Plánujeme tiež popracovať na nových veciach a robiť si hudbu pre radosť a pre radosť iným. Tak ako doteraz.
