Americká speváčka a poetka Patti Smith vystúpila v utorok vo viedenskej Open Air Aréne. Šesťdesiatosemročná interpretka sa spolu s kapelou zastavila v Rakúsku v rámci osláv 40. výročia vydania debutového albumu Horses (1975), z ktorého počas večera predstavila všetky skladby, a to v poradí, v akom vyšli na nahrávke.
Krátko po 20:00 teda ako prvá zaznela Gloria, ktorá roztancovala naplnenú arénu. Speváčka počas vystúpenia niekoľkokrát pozdravila fanúšikov a fanúšičky aj z okraja pódia a poznamenala, že toto koncertné miesto má veľmi rada. Po druhej piesni Redondo Beach nasledovala mnohými iste očakávaná skladba Birdland, ktorú rodáčka z Chicaga do koncertných programov zaraďuje len zriedka. Publikum, v ktorom bolo počuť aj slovenčinu, si mohlo vychutnať naozaj vydarenú verziu tejto piesne s dlhými recitovanými a gradujúcimi pasážami.
Ako ďalšie prišli na rad skladby Free Money, Kimberly a Break It Up, ku ktorej Smith dodala, že ju napísala na počesť už zosnulého lídra legendárnych The Doors Jima Morrisona. K tanečnej skladbe Land pridali hudobníci v závere opäť časť spomínanej Glorie, na čo nadšení poslucháči reagovali dlhým potleskom. Po záverečnej skladbe z albumu Horses Elegie, ktorá vznikla ako pocta zosnulému Jimimu Hendrixovi, sa Smith spolu s počasím postarali o magický zážitok. Interpretka vyhlásila, že pri plánovaní turné bola Open Air Aréna na zozname hneď na prvom mieste, čím opäť potešila publikum, ktoré sa mohlo započúvať do skladby Ghost Dance zo štúdiovky Easter (1978). Práve počas prevej slohy, ktorá sa začína otázkou What is it children that falls from the sky? (v preklade: Čo to, deti, padá z oblohy?, pozn. SITA) začalo na chvíľu pršať. Prekvapenie neskryli na tvárach ani samotné hviezdy večera. Po chvíli sa obloha opäť vyjasnila a z pódia znela pieseň Summer Cannibals z albumu Gone Again (1996). Po nej speváčka predstavila kapelu, ktorú tvoria jej verní súpútnici, gitaristi Lenny Kaye a Jack Petruzzelli, bubeník Jay Dee Daugherty a basgitarista Tony Shanahan. Tí následne odohrali a odspievali coververzie skladieb už nefungujúcej kapely The Velvet Underground, ktorú spomínaný Kaye označil za najlepšiu newyorskú skupinu histórie. Muzikanti teda bez Smith predstavili mix piesní Rock & Roll, I'm Waiting for the Man a White Light/White Heat.
Nasledovala skladba Ain't it Strange, ktorú pomáhal písať český gitarista a niekdajší člen speváčkinej sprievodnej kapely Ivan Král. Po strhujúcej verzii piesne Beneath the Southern Cross, počas ktorej Smith zahrala aj na akustickej gitare, znel nielen z reproduktorov, ale aj z hrdiel fanúšikov hit People Have the Power. Muzikanti a speváčka, ktorí sa predstavili vo výbornej forme, sa rozlúčili s publikom a odišli do zákulisia, odkiaľ sa však po chvíli vrátili a zahrali poslednú skladbu večera. Bola ňou coververzia piesne My Generation od anglických The Who. Frontmanka počas nej vzala do rúk elektrickú gitaru, na ktorej postupne potrhala všetky struny a vyzvala prítomných, aby si vážili slobodu a bojovali za svoje práva. Krátko pred 22:00 sa členka Rock'n'rollovej siene slávy s ľuďmi rozlúčila a obsypala sa lupeňmi ruží.
