Možno ste už počuli jeho piesne a prebrali vás z letargie, lebo sú miestami veľmi odvážne. Ani ste možno nevedeli, o koho ide, lebo raperov si len tak nepospevujeme. Ich sklady glosujú. Branislav Kováč je považovaný za legendu slovenského hip hopu. Je známy aj ako moderátor, producent a DJ. V lete vystúpi na viacerých festivaloch, napríklad na Grape, ale aj v Čechách.
Je raper vášho formátu niekedy aj v "civile“, alebo ste vždy len jeden a ten istý? Nemeníte sa nikdy na všedného chlapa?
Nemám pocit, že by som žil dva životy, alebo mal dve identity. Síce sa občas hrám s viacerými menami, pseudonymami, a to môže vyvolávať ten dojem, snažím sa ale ostať jedným a tým istým. Kamarát mi napríklad vymyslel meno Jiří Weltz, a to sa objavuje v niektorých textoch.
Áno, čítala som rozhovor v českých novinách, kde vás takto uvádzajú – ako Jiřího Weltza zo Zlatých Moraviec. Je to hra, viete sa hrať, ale – viete sa prispôsobiť aj okolnostiam, ktoré vyžadujú, aby ste boli konvenčný?
Som prispôsobivý a splývať s prostredím dokážem – keď treba.
Kde sa vo vás vzal kritický pohľad na svet, ktorý sa premieta do vašich veršov? Ako ste si na sebe všimli, že ste drsný glosátor?
Už na základke sa mi darilo skladať bláznivé až perverzné básničky. Išli sme s kamošom zo školy domov, on skladal tiež, hovorili sme si, čo sme vymysleli a bavili sme sa. Strašne ma tešilo, ak som ho dokázal rozosmiať. On sa volal Jardo Bucheň a uplatnil sa v kulturistike.
Ako vás váš talent nasmeroval?
Úspech v prvej etape mojej hudobnej „kariéry“ ma odklonil od života, starostí, spôsobu fungovania a rozmýšľania bežného Slováka. Tým, že to mám „inak hodené“, vidím veci z iného uhla. Genetika tiež zohrala svoju významnú rolu. Moja mama je veľmi priama a v detstve sa so mnou nesrala. Žiadne prehnané ťuťuli-muťuli, aj keď lásky sa mi dostávalo tiež dosť.
Ste jedináčik?
Mám o sedem rokov staršiu sestru.
Prejavovali ste sa už v škole, ako to znášalo okolie? Mali ste so svojím talentom a povahou aj problémy? Neprovokovali ste svojím iným uhlom pohľadu?
V školských časoch som ešte, čo si pamätám, ironický nebol, iba taký zdravo drzý. To prišlo až počas puberty, keď som začal mať perverzný dvojzmyselný humor a dokázal ním zabaviť okolie a samozrejme – aj nahnevať terče mojich vtípkov.
Utvárala váš prejav aj doba? Boli by ste v inom storočí romantickým trubadúrom?
Ak by som mal tú istú hlavu, tak by som určite vytŕčal zo stáda, ale či by som fúkal do trúbky alebo visel na šibenici, je otázne.
Máte rád dnešnú dobu? Čo sa vám na nej páči a čo nie?
Žiadnu inú nepoznám, takže mi neostáva nič iné, len mať ju rád, ale nepáči sa mi, že skoro vôbec nevidím deti tráviť voľný čas na ulici. Či už hrajúce sa alebo flákajúce sa. Stačilo by mi, keby som tam nejaké videl, ale ony, predpokladám, trávia voľné chvíle vo svojich izbách. To mi príde smutné. A najviac sa mi na dnešku páči, že môžem počúvať, vyberať si a kupovať hudbu na internete.
Nehnevajú sa na vás rovesníci (a vôbec ľudia), že ich vidíte tak kriticky?
To (vy)zniem fakt tak nepríjemne? Myslím, že som bol vychovaný byť priamy, priznávam, že niekedy zbytočne príliš priamy. Niekedy by sa mi trochu etikety a držania huby, alebo skôr viac falše hodilo, ale neviem to ovplyvniť. Občas si na to už aj dávam pozor, ale potom mi to zase ujde. Potom sa zase zbadám a takto stále dokola. Dobré ale je, že si to uvedomujem. Bohužiaľ, nie dobré pre mňa.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Akože by ste potom mohli byť mäkší?
To nehrozí. To nedokážem zmeniť. Hovorím vždy pravdu, snažím sa tým pomôcť.
Ako sa meníte – a vaša tvorba – s pribúdajúcimi rokmi? Starne vôbec raper?
Mením sa podľa podmienok okolo seba a tie vytvárajú ľudia. Všetko sa odvíja od toho, koho počúvam (nemyslím hudbu), s kým, ako často, a či vôbec, s niekým chodím na pivo. Film, ktorý ma donútil zamyslieť sa, nové obľúbené jedlo, krajina, v ktorej som bol. To všetko sú detaily, ktoré formujú mňa a tým aj moju hudbu. S pribúdajúcimi rokmi trochu vážniem, ale nie zas tak, že by som si nedokázal vystreliť sám zo seba. Ak takéto niečo nastane a ja ešte stále budem rapovať, prosím pripomeňte mi, že treba končiť.
Povedzte niečo o vašej rodine – po kom ste zdedili talent? Akí sú vaši rodičia?
Stalo sa zo mňa to, na čo som sa pozeral v detstve, teda kombinácia mojich rodičov. Mám z nich to dobré aj to menej dobré. Z oboch. Mama je prostoreká, vodcovský typ a otec je jej pravý opak.
Čo hovoria na váš úspech?
Už si zvykli, že sa neživím typickým zamestnaním a neviem skoro nič o druhom a treťom pilieri (je aj štvrtý?). Otec odkladá periodiká, v ktorých sa objavím, ale keďže aj na to si už zvykol, trochu to fláka. Mama stále rada navarí pre mojich kamarátov, s ktorými sa u nich zastavím, aj keď je oveľa radšej, keď sa zastavím doma s rodinou. Mám ich rád, sú super.
A čo rodáci zo Zlatých Moraviec? Chápu vás? Obľubujú vás?
Je tam pár ľudí, ktorí ma majú radi. Hrali sme v Moravciach na jarmoku v septembri a bolo to dobré. Niekedy mi ale vyčítajú, že mám bratislavský prízvuk.
Spievate niečo aj tamojším nárečím? Hovorí sa tam špecificky?
Zbieram slová, ktoré sú typické pre ten región. Napríklad pupček, prednička, u nás sa napríklad hovorí nie "k tomu stĺpu“, ale "pri ten stĺp“ a rôzne iné zaujímavosti. Ale viac vám nepoviem, to si zbieram pre seba.
Vám asi pri rapovaní nevadí, keď ste zachrípnutý.
No, dá sa sedieť, keď bolí riť a dá sa rapovať, keď bolí krk.
Aha, tak to je ukážka, ako vás pohotovo napadajú bonmoty! Ako si zaznamenávate nápady?
Aj do telefónu, ale sú to také poznámky, že im rozumiem len ja.
Chceli ste byť aj niečím iným než raperom? Máte čas na záľuby?
Keď som išiel na gympel, bol som bez plánov. Začal som s hudbou asi v šestnástich. Ani som poriadne nestihol uvažovať, čo by zo mňa mohlo byť, a tak to bolo, až kým som nezačal zarábať peniaze a stával sa nezávislý od rodičov. Od detstva som športoval, a to mi aj zostalo. Šport ako koníčky. Hrám futbal, basketbal, občas pingpong a jazdím, dnes už veľmi málo, na krosovej motorke.
Kde beriete námety? Ste pozorovateľ, alebo prežívate to, o čom spievate? Máte aj nechápajúcich poslucháčov, ktorí sa pohoršujú? Ako sa voči nim vymedzujete?
Myslím, že len čo sa fanúšik začne opakovane pohoršovať, tak prestáva byť fanúšikom. Nijako sa voči nim nevymedzujem. Každý nech si počúva, čo mu vyhovuje, ale keď chce byť niekto mojím fanúšikom, musí akceptovať moje postoje a môj vývoj. Rozumiem tomu, že nie každý sa rodí liberálom, ale každý ho v sebe môže objaviť. Stačí len počúvať názory druhých a byť menej tvrdohlavý.
Ktorá vaša skladba je najúspešnejšia?
Pokiaľ ide o hranie v rádiu alebo v TV – sú to Trosky – Atmo Rytmo (2000), Turista (2008) a Branči Kováč z posledného albumu (2012). Moja najobľúbenejšia z tých novších je Pohár vína s mojím dídžejom a spevákom Škrupom.
Ako sa líši raper od ostatných umelcov, hudobníkov, básnikov – čo si nemôže dovoliť a čo vlastne ľudia od neho čakajú?
Nemusí vedieť spievať, nič iné mi nenapadá. Neexistuje žiadna príručka ozajstného rapera, ktorú treba dodržiavať, sú len nejaké nepísané pravidlá, ktoré aj tak mnohí nedodržiavajú, takže o nejakom poriadku, nebodaj kódexe by bolo veľmi smiešne sa baviť. Každý zájde potade, pokiaľ mu to svedomie a fanúšik dovolí. Ale sú aj takí, čo nepoznajú ani jeden z týchto hraničných bodov.
Prečo je rapovanie také monotónne? Čo to má za zmysel?
Hudba je monotónna, aby nebola rušivá. Text je v tomto prípade nad hudbou, možno rapovať aj do tlieskania, aj do búchania.
A text sám osebe má opodstatnenie? Je to báseň? Nemienite vydať vaše texty?
Kto by to čítal! Napísaný text stráca na zaujímavosti, keď to nie je rapované, nie je to už ono. Nemám rád, keď raperov prirovnávajú k básnikom. Je to iný druh vyjadrenia sa.
A ako voláte svoje literárne útvary? Nie sú to verše? Piesne?
Sloha, refrén, rým. Nie je to pieseň, ale skladba.
Svoje skladby často ale priam odohráte – nechceli ste byť pôvodne hercom?
Na to nemám. To by som sa musel naučiť pretvarovať.
Branislav Kováč – raper Vec
Narodil sa v Zlatých Moravciach, dátum narodenia tají. Vyštudoval gymnázium a venoval sa hudbe, je spoluzakladateľom známej skupiny Trosky. Pôsobí ako DJ, producent a moderátor. Je autorom hudby aj textov svojich skladieb. Albumy: Dobré ráno (Zlatá platňa za predaj a Aurel za najlepší album v kategórii Hip-Hop, Rap), Funkčný veterán, Stereo farbo slepo atď. Žije v Bratislave. Má syna.
