Raz sa vdova po Johnsonovi rozhodla otvoriť puzdro, ktoré roky obchádzala, a našla v ňom husle označené ako Stradivarius. Ich pravosť si overila u znalca a výrobcu huslí Philipa Injeiana. Po 30 minútach skúmania povedal. „Mám pre vás dve správy, dobrú a zlú.. Tá dobrá je, že sú to stradivárky. Tá zlá, že ich svojho času ukradli Romanovi Totenbergovi,“ uvádza vo svojom článku virtuózova dcéra Nina Totenbergová, ktorá pracuje ako reportérka pre rozhlasovú stanicu NPR.
Roman Totenberg kúpil stradivárky v roku 1943 za 15-tisíc dolárov. Koncertoval s nimi po celom svete takmer štyri desaťročia. Ich odcudzenie bolo pre neho veľkou stratou. „Bol nútený si kúpiť husle od Guarneriho z rovnakého obdobia ako Stradivarius. Musel prepracovať prstoklad na svojom kompletnom repertoári pre tento nástroj,“ spomína Totenbergová. Hoci rodina tušila, že husle ukradol práve Johnson, nemali dostatok dôkazov, okrem toho, že Johnsona videlo pár ľudí sa potulovať okolo virtuózovej kancelárie.
Keďže je Roman Totenberg už tri roky po smrti, vzácny nástroj z roku 1734 pripadol do rúk jeho dcér. Tie by ich chceli predať hudobníkovi, ktorý by dokázal oceniť ich výnimočnosť. Husle dostali pomenovanie Ames Stradivarius podľa Georgea Amesa, ktorý na ne hral v 19. storočí. Stradivárky charakterizuje ich krásny tón. V súčasnosti existuje na svete len 550 originálnych kusov z dielne talianskeho majstra Antonia Stradivariho.
