Počas 36 mesiacov však stihla prvá strieborná SuperStar zmaturovať, začala študovať právo a nahrala dva albumy. Musela sa naučiť čeliť kritike. Ako sa s ňou vyrovnáva, odkrýva v rozhovore, ktorý poskytla krátko po návrate z medzinárodnej speváckej súťaže v Turecku. Prezrádza však aj svoj tajný kozmetický zlepšovák a kam pôjde dovolenkovať.
Zuzana Čižmáriková
Čo počúvate v aute?
V súčasnosti pri šoférovaní počúvam kapelku Muse. Mám tam však aj množstvo CD, ku ktorým som sa ešte nedostala, ale aj také, ku ktorým sa rada znovu vraciam.
Aj si pri tej hudbe zaspievate?
Často si spievam v aute. Nie som práve fanúšik klimatizácie a niekedy zabudnem, že mám otvorené okno, ako mnoho iných vodičov, a koncertujem na križovatkách.
Nedávno ste vydali druhé sólové CD. Rada sa počúvate?
Samu seba si vo voľnom čase nepustím. Svoje cédečko počúvam, iba keď si ozrejmujem piesne na skúšku s kapelou.
Koncerty sú však asi o niečom inom…
Určite. Energia, ktorá koluje medzi publikom a interpretom, je úžasná.
Pred publikom už trému nemávate?
Do určitej miery mám trému stále. Sústredím sa na svoje vystúpenie, aby som piesne zaspievala tak, ako chcem. Je to taký pocit zodpovednosti, chcem podať čo najlepší výkon. Pracujem na sebe. Dva razy do týždňa chodím na hodiny spevu, pri každom vystúpení chcem publiku niečo odovzdať. Moja pani profesorka spevu hovorieva: ,,Nemusíš sa obávať, že sa ti niečo nepodarí. Keď zasadíš jablko, nikdy predsa nevyrastie čerešňa.“
Nový album vám vydal otec, respektíve jeho novozaložené vydavateľstvo. Prečo už nevyšiel vo vydavateľstve Sony BMG, kde vyšlo vaše prvé CD?
Financie, ktoré malo vydavateľstvo k dispozícii, by pokryli len časť výdavkov na album a zvyšok by som si musela zaplatiť sama alebo prostredníctvom sponzorov, pričom by vydavateľstvo bolo vlastníkom CD. Tak už sme to zobrali celé na seba a album mi vydáva vydavateľstvo Schindler, ktoré založil môj manažér a tatko v jednej osobe. Vydať si CD nie je také náročné, ako to znie, aj Oskar má vlastné, dal mi know-how.
Uznávaný slovenský hudobník Oskar Rózsa je producentom album. Zároveň sa postaral aj o hudbu a aranžmány pesničiek. Ako ste sa vlastne zoznámili?
Zoznámili sme sa v decembri pred dvoma rokmi pri spolupráci na jednom televíznom programe. V rámci nahrávania sme si veľmi dobre rozumeli, páčila sa mi jeho predstava o albume, ktorý by som mala naspievať, až sme sa nakoniec dohodli na nahrávaní. Teraz je už v obchodoch a celá spolupráca bola pre mňa hudobne nesmierne obohacujúca. Autorom všetkých skladieb je Oskar, čomu sa veľmi teším, lebo som prvá, ktorá okrem neho interpretuje jeho piesne.
Foto: Lukáš Dvořák
Spomínate si na prvé stretnutie? Vykali ste si?
O Oskarovi sa všetci vyjadrovali veľmi úctivo a kým sme sa spoznali, myslela som si, že má aspoň 60 rokov. Keď sme sa stretli, bola som prekvapená, že je to vlastne mladý chalan. Pri zoznámení sme si potykali.
Údajne ste mali na výber medzi ním ako producentom a ďalšou produkčnou skupinou…
B3 sú zlatí chalani, poznáme sa od SuperStar, kde ma ako finalistku sprevádzali v kapele. Plánovali sme spoluprácu, naspievala som niekoľko demonahrávok, ktoré si vypočulo aj vydavateľstvo, vtedy ešte BMG. Vydavateľstvo na základe demonahrávok odobruje jednotlivé spolupráce. Záležalo im na tom, aby moje druhé CD obsahovalo piesne, v ktorých využijem svoj rozsah, a vyjadrili sa, že ešte nech sa hľadáme a skúšame. Medzitým mali chalani z B3 veľa práce na iných projektoch a s Oskarom sme naspievali demo k piesni Aj toto sa stáva, ktorá sa vydavateľstvu veľmi páčila, a nakoniec sa s Oskarom dohodli na produkovaní celého albumu. Tak to malo byť.
Čo zavážilo, že ste si vybrali Oskara?
Oskar sa venuje hudbe už dlhé roky, komponuje, hrá na basgitaru, diriguje orchestre. Odovzdal mi množstvo skúseností, ku ktorým by som sa sama dostala oveľa neskôr. Oskar s mnohými interpretmi odmietol spolupracovať a ja si vážim, že v mojom prípade sa na nahrávanie tešil. Myslím, že aj preňho to bola výzva ako speváčku ma producentsky aj autorsky vystihnúť.
Aký je váš názor na hranosť skladieb v rádiách?
Rádiá majú svoje formáty a piesne, ktoré si vyberajú, majú spĺňať ich kritériá. Najpočúvanejšie sú komerčné rádiá a platí domnienka, že poslucháči, ktorí si zapnú rádio cestou do práce, alebo večer, keď sa z nej vrátia, si chcú oddýchnuť a uprednostňujú ľahké a hravé melódie v strednom tempe, ktoré ich nevyrušia pri činnosti, ktorú práve robia. Rádiová pieseň a potom „hit“ väčšinou trvá tri a pol minúty, po dvoch slohách príde refrén, sloha, a refrény do nekonečna, aby sa poslucháčovi vryli do pamäti. Správnou rotáciou v playliste sa aj mne občas stane, že si sama pospevujem pieseň, ktorá sa mi vlastne ani nepáči.
Oskar tvoril piesne väčšinou v mojej prítomnosti a bola som pri ich zrode až po posledné úpravy. Vymyslel hlavnú melodickú linku, nabaľovali sa nástroje, vokály a jediným kritériom bola radosť z hudby. Keď sa žiadalo minútové klavírne sólo, tak prišlo. Nemôžem povedať, že mi nezáleží na tom, aby aj komerčné rádia akceptovali moje piesne, lebo práve rádio by malo byť médiom, cez ktoré je interpret v kontakte s poslucháčmi. Hádam nie som naivná, ale myslím si, že tie naozajstné piesne, čo vás chytia za srdce, vznikajú z konkrétnej inšpirácie, z potreby niečo sprostredkovať. Piesne by mali byť úprimnou výpoveďou, nie otrokmi formátov. Väčšinu piesní, ktoré zbožňujem, nepočujem v rádiu, ale na CD.
Foto: Lukáš Dvořák
Ako reagujete na kritiku?
Každému sa páči niečo iné, ale nesúhlasím s tým, aby sa osobné názory redaktorov, často bez základného hudobného vzdelania, považovali za relevantné recenzie. Keďže nie som odborník na traktory, tak sa ich nebudem pokúšať hodnotiť. Konštruktívna kritika je užitočná vec, rada si ju vypočujem a nechám sa usmerniť. V SuperStar som si vyberala náročné skladby a v každom kole som spievala najväčší hit nejakého legendárneho speváka. Ľudia očakávajú, že cédečko bude zložené zo samých takých, čo by som si aj ja samozrejme želala, ale aj Led Zepelin majú v celej svojej kariére len jedno Stairway to heaven. Na druhej strane sa teším, že cítim, že poslucháči majú na mňa vysoké nároky, núti ma to stále napredovať. Chcem sa stále zlepšovať, takže je prirodzené, že dúfam, že môj šiesty album bude lepší ako piaty.
Z albumu Čo sa to tu deje mám veľkú radosť aj ohlasy sú veľmi pozitívne. Mala som tú česť pracovať so samými profesionálmi, ktorí milujú svoju prácu, aj preto sú v tom, čo robia, špičkou. V porovnaní s prvým albumom sme pri nahrávaní neboli časovo obmedzení, mám viac speváckych skúseností aj žánrovo je iný. Na Slovensku sa mnohí speváci svojou tvorbou podobajú, v Oskarových piesňach cítiť jeho rukopis, ale nepripomínajú repertoár nikoho z našej hudobnej scény.
Ktorý singel by teda podľa vás bol v rádiách priechodný?
Ku každej piesni mám osobný vzťah, každá vznikala za určitých okolností. Pieseň Pekelná cesta do neba oslovila aj turecké publikum, keď som tam minulý týždeň vystupovala na festivale. Škoda len, že nerozumeli slovenskému textu. S textami na albume som veľmi spokojná, nie sú prvoplánové ani polopatistické, ale citlivo riešia aj kontroverzné témy.
Krátko po SuperStar ste sa dali dohromady s Branislavom Záhradníkom. Neboli ste jediný pár, ktorý táto súťaž spojila. Predsa len, Braňo bol vysoko postavený člen manažmentu STV. Nemyslíte si, že sa na vás vtedy začala verejnosť pozerať trochu ináč?
Láska neberie ohľad na postavenie ani na vek, ani na nič iné. Láska je pre mňa príliš vzácna záležitosť na to, aby sa zahodila len preto, že bude musieť čeliť predsudkom spoločnosti. Za svoj život si každý zodpovedá sám a ja si nemienim raz vyčítať, že som mohla byť šťastná s niekým, koho milujem, ale prispôsobila som sa predstavám iných.
Prečo ten vzťah stroskotal?
Dôvody rozchodu podľa mňa nepatria do novín.
Foto: Lukáš Dvořák
Čím vás vie muž očariť?
Múdrosťou a empatiou.
Kto vás teraz najviac ťahá dopredu?
Rodina, kamaráti a môj verný fanklub. Podpora okolia nie je samozrejmosť, a preto si ju veľmi vážim a snažím sa byť stále lepšia aj ako speváčka, aj ako človek.
Ako prvá osoba zo šoubiznisu ste využili právo na odpoveď. Je za tým Martina Schindlerová ako budúca právnička?
Viem, že k profesii speváčky patrí medializácia, ale všetko by malo mať svoje hranice, a tie boli v jednom momente neúnosne prekročené. Pár dní po tom, čo som právo na odpoveď využila, vyšlo ešte niekoľko negatívnych článkov, čím sa mi redakcia snažila ukázať, že by som nabudúce radšej mala byť ticho, ale s tým som rátala. Aspoň čiastočná spravodlivosť musí byť. Právo by malo byť jej prostriedkom.
K novému albumu vznikla séria umeleckých fotografií. Mnohí muži možno stratia reč, iní vás ani nespoznajú. Čo je pre vás najväčší symbol ženskosti?
Saša Jány z agentúry Elite dal v Prahe dokopy vynikajúci tím profesionálov, s ktorým sme nafotili booklet. Vznikli veľmi zaujímavé fotografie, a to bol cieľ. Nafotiť len pekné fotografie nie je nijaký problém, po finálnych retušiach vyzerá každý výborne. Náročné je zachytiť na obal atmosféru vystihujúcu obsah albumu a ktorá má cédečko prezentovať. Priznávam, fotografie sú veľmi ženské, ale žena má byť žena.
Neprekáža vám, že nie je na booklete Martina Schindlerová taká, ako ju poznáme?
Aj sa bojím slovného spojenia, „ako ju poznáme“. Keby som si ako iný človek na seba mala urobiť názor z niektorých článkov, ktoré o mne vyšli, ani by som sa so sebou nerozprávala. Myslím si, že medializované osoby nedokáže čitateľ naozaj spoznať. Čo sa týka fotografií, líčili ma len jemne, zatiaľ čo ja väčšinou používam čierne linky a výrazné tiene. V stylingoch som tvárna, ale ja som stále len ja, bez mejkapu či s mejkapom. Išlo o výslednú atmosféru, ktorú sme dosiahli aj príslušným líčením a oblečením.
Prišli aj nejaké ponuky na modeling? Ak áno, aké. Dali by ste sa nahovoriť?
Saša Jány ma po fotení vychválil, ale neviem si predstaviť, že by som sa venovala modelingu. Je to náročnejšie, ako to vyzerá, modelka sa musí absolútne koncentrovať a komunikovať s neživým objektívom.
Patríte k tým mladším ženám slovenského šoubiznisu, no napriek tomu, máte nejaké zaujímavé kozmetické triky?
Našťastie som ešte mladá a nikdy som netrpela na aknóznu pleť. Občas si vybielim zuby kypriacim práškom, ale stomatológom to nehovorte..
Je čas dovoleniek, do akých zaujímavých končín sa chystáte a prečo?
Najzaujímavejšie sú pre mňa miesta, kde sa na mňa nikto nepozerá, neposudzuje ma a nehodnotí. Teším sa na pobyty na chatách s kamarátmi a v auguste aj na more.
Čo vám nesmie chýbať v dovolenkovej batožine?
Okrem správnej partie aj opaľovací krém, lebo posledné roky ma trápi alergia na slnko.
Beriete aj nejaké cédečká pre náhodných záujemcov?
Nie, počítam s tým, že ma na dovolenke nikto nespozná.
