K bonbónikom patrí koncert Amores pasados. Pretože spája piesne Stinga, Johna Paula Johnsa z Led Zeppelin, Tonyho Banksa zo skupiny Genesis s piesňami skladateľa a lekára Thomasa Campiona zo 17. storočia?
Tenorista a bývalý člen The Hilliard Ensemble John Potter, ktorý na našom festivale predstavil už viacero zaujímavých projektov, je bádateľ. Stále hľadá niečo nové. V tomto projekte našiel premostenie medzi súčasnou bigbítovou či alternatívnou a barokovou piesňou. Barokoví speváci, ktorí často spievali v sprievode jedného nástroja, boli tiež pesničkári. Potter prepojil rôzne formy do vyjadrenia, ktoré mu je blízke. Na koncerte s ním vystúpi nórska sopranistka Anna Maria Friman a dvojica lutnistov Ariel Abramovich a Joacob Heringman. Bude to lahôdka, ktorú si užijem aj ja.
Čím je vzrušujúca hudba v Berlíne žijúceho estónskeho skladateľa Arva Pärta, ktorá zaznie v martinskom dóme?
Ako skladateľ avantgardnej seriálnej hudby zažil v sedemdesiatych rokoch hlbokú osobnú krízu. Utiahol sa do vnútorného ticha v kláštore. Asi päť rokov nekomponoval, zato pravidelne počúval zvuk zvona a uvedomil si, že má v sebe veľa rôznych tónov. Na tom založil celú svoju ďalšiu tvorbu, ktorá ho charakterizuje ako minimalisticko-religiózno-duchovného autora. Stretol som sa s ním pred pár rokmi v Bratislave na festivale Melos-étos, aj som mal možnosť s ním robiť. Jeho hudba má v sebe vnútorné napätie, ale zároveň je veľmi priezračná.
Uvedenie Konvergencií Romana Bergera je darčekom k skladateľovým 85. narodeninám?
Jeho Konvergencie, to je veľmi autentické a pravdivé vyjadrenie autora, ktorý nesmierne ovplyvnil náš hudobný priestor nielen v bývalom Československu a na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. V zahraničí je Roman Berger veľmi rešpektovaný skladateľ. Veľmi si vážim jeho principiálnosť. O určitých hodnotách a pravde nielen hovorí, žije v nich. Reakcie na svoje názory a postoje často pocítil aj na vlastnej koži. Uvažoval som o projekte už dávnejšie. Mám pocit, že je najvyšší čas uviesť konečne tento jeho na interpretáciu aj počúvanie veľmi náročný triptych.
Koncert Moyzesovho kvarteta je zas darom k výročiu vzniku súboru?
Zaslúžia si poctu za to, že 40 rokov tvorili. A že vôbec spolu vydržali. Hovorí sa, že kvartetové hranie preverí charaktery hudobníkov. Je to veľmi blízke spolutvorenie a nažívanie. Tam sa naozaj môžu stretnúť len priatelia. Moyzesovci navyše patrili do širokej rozvetvenej „rodiny“ okolo Hansiho Albrechta, k čomu sa aj my radi hlásime. Najmä k albrechtovskému ponímaniu estetiky a komorného muzicírovania. A keďže teraz ožila snaha o zrekonštruovanie Albrechtovho domu, radi k nej aspoň symbolicky prispejeme výťažkom z koncertu, ktorý pôjde na rekonštrukciu.
Foto: ECM
Namiesto legiend ako Hommage a Dežo Ursiny či Zelená pošta tento rok znovu ožije Ospalý pohyb.
Zabŕdli sme do klubovej scény. Možno povedať, že Ospalý pohyb je legenda, ktorá znovu ožila. Martin Burlas, Peter Zagar, Pavol Hubinák a Daniel Baláž sú štyri silné osobnosti, ktoré komunikujú vlastnú tvorbu. V spojení s majiteľkou priezračného hlasu speváčkou Susanne Wallumrod, o ktorej sa hovorí ako o nórskej Björk, bude ich koncert výnimočných zážitkom.
Chasidské piesne už festival pre niekoľkými rokmi uvádzal. Niečo nové vám nenapadlo?
Tento rok prichádzame s celkom novými piesňami a novými aranžmánmi. Bratislavský rabín Baruch Myers v snahe o väčšiu zrozumiteľnosť textov tentoraz vyberal z chasidských piesní pôvodom z Bieloruska a Ukrajiny. Spojili sme ich s komornými skladbami Sergeja Prokofieva, Dmitrija Šostakoviča a súčasného amerického skladateľa Paula Schoenfielda, v ktorých sa tiež inšpirovali židovskou a chasidskou hudbou.
Klarisky, Dóm sv. Martina, Ateliér Babylon, Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava, Design Factory… Prečo sa koncerty „roztratia“ po meste?
Nejde o náhodu, pripomína to skôr dizajnový vizuál Konvergencií, na ktorom je žlto-čierna páska. Keď sa na ňu pozriete, akoby ste sa ocitli na stavbe. Okolo väčšiny sál sa v súčasnosti stavia alebo rekonštruuje, naša domáca scéna Design Factory je celá rozkopaná. Chceli sme festival posunúť viac do centra. Ak niekto obíde všetky koncerty, mal by prejsť celé Staré Mesto.
Vychovali ste si už za pätnásť rokov svoje publikum?
Myslím, že veľmi dobré, vnímavé a citlivé. Samozrejme, vždy si kladiem otázku, či nekladieme na naše publikum veľa. Navyše tentoraz sme natiahli festival na sedem dní, či popri všetkých povinnostiach v behu života to ľudia stihnú. Väčšinou máme plné sály, verím, že to tak bude aj tento rok.
Nesťažujete sa na nedostatok financií. Konvergencie s nimi problém nemajú?
Rozpočet sa veľmi znížil, ale hľadáme nových partnerov. Pravdou je, že tento rok sme finančne na hrane, ale nechcem sa sťažovať. Vždy to nejako prežijeme.
