V stredovekom rukopise našiel viac ako dve stovky textov ľúbostných či pijanských piesní, básní o šťastene, jari … A zároveň inšpiráciu k vytvoreniu jedného zo svojich najslávnejších diel Carmina burana.
Z pôvodných textov potulných stredovekých hudobníkov a básnikov napísaných v latinčine, starofrancúzštine, staronemčine či taliančine, ktoré sa našli v kláštore Beurum (Buranum) – odtiaľ názov – si vybral len niekoľko tém. Cyklická skladba pre soprán, tenor, barytón, zbor, detský zbor a orchester s nadštandardným obsadením sekcie bicích nástrojov mala okamžite obrovský úspech. Najskôr v Nemecku, onedlho „bodovala“ na celom svete.
„Všetko, čo som doteraz napísal a vy, bohužiaľ, ste vytlačili, môžete teraz hodiť do kanála. Moje súborné dielo sa začína od Carminy burany,“ napísal svojmu nakladateľovi Carl Orff po frankfurtskej premiére v júli 1937.
Pre avantgardistov príliš konzervatívna a pre konzervatívcov príliš divoká, no poslucháčsky cez desaťročia nesmierne populárna kantáta zaznie 3. októbra v interpretácii Slovenskej filharmónie pod taktovkou Alexandra Rahbariho. So sopranistkou Andreou Vizvári, tenoristom Oscarom dela Torrem a barytonistom Audunom Iversenom vystúpi Slovenský filharmonický zbor a Bratislavský chlapčenský zbor. Vo Viedni žijúci rodák z Teheránu – s úsmevom spomínajúci na prezývku „malý Peržan“, ktorou ho tituloval slávny Herbert von Karajan – chodieva do Bratislavy hosťovať už viac ako tri desaťročia. Dirigent Alexander Rahbari otvorí koncert so Slovenskou filharmóniou Stavinského Vtákom Ohnivákom. Strhujúcou baletnou suitou, uvádzanou v súčasnosti častejšie ako samotný balet, ktorý na motívy ruskej rozprávky skomponoval skladateľ na objednávku ruského impresária Sergeja Ďagileva. Mimoriadny úspech po parížskej premiére prekvapil samotného skladateľa a jeho neutíchajúca obľúbenosť sa mu nepozdávala. Hudba Vtáka Ohniváka Igora Stravinského však vzrušuje poslucháčov aj v 21. storočí.
