Túžba vytvoriť pre ľudí v Bratislave priestor – slobodný, plný dobrej hudby, prirodzene vyústila v roku 1975 do vzniku Bratislavských jazzových dní. Festival v rukách džezových nadšencov mal veľké oči, odvahu aj ambície, hoci prvé ročníky boli skôr na amatérskej úrovni. Organizátori boli platení vatikánskou menou, ani to ich nezastavilo v „budovaní“ ostrova slobody so zvukom džezu. Odvtedy sa Bratislavské jazzové dni vypracovali na profesionálny festival, ktorý láka zvučné mená svetovej hudobnej scény.
Program je lotéria
Stabilnou organizačnou dvojicou Bratislavských jazzových dní sú Peter Lipa a Pavel Daněk. Ako sami hovoria, ich úlohou je zostaviť hudobný mix pre ľudí, ktorí nemajú čas sledovať džezovú scénu, pričom je dôležitým faktorom žánrová pestrosť. „Na tom som trval od prvého ročníka. Pripravíme im balíček, tentoraz štvordňový, ktorý má ukázať, čo všetko sa dnes hrá a ako približne vyzerá svetový džez,“ vysvetľuje Peter Lipa, ktorý tvrdí, že tento rok budú mať džezáky štipľavú príchuť.
Príprava džezových dní má dve časti – tvorba programu a technická časť. Organizátori počas roka navštevujú svetové džezové festivaly, počúvajú množstvo hudby a čítajú recenzie na albumy, koncerty či festivaly. Podstatným faktorom pri obsadzovaní interpretov je ponuka európskych agentúr, ktoré organizujú tunajšie turné umelcov. Trvá približne rok, kým sa im podarí vytvoriť kompletný line up festivalu a aj po štyridsiatich rokoch fungovania je to stále vzrušujúca práca. Každý rok je to iné a niekedy napínavé do poslednej chvíle. „Často sa stáva, že máme vytypované mená, rokujeme s nimi, už to vyzerá, že áno a zrazu dajú prednosť úplne inej destinácii,“ vraví Pavel Daněk s tým, že nemôžu konkurovať destináciám ako Japonsko, Austrália či Južná Amerika. „Keď americký umelec premýšľa nad turné v Európe, je pre neho rozdelená na dve časti – slávnu západnú a východnú – a tam je riziko.“
Veľkosť a peniaze
Väčšina programu je zvyčajne istá v polovici mája, aj vtedy sa môže stať, že umelec sa v poslednej chvíli rozhodne uprednostniť iné podujatie. „Féničania vymysleli peniaze a stali sa najdôležitejšou vecou na svete,“ konštatuje Daněk. Tento rok sa objavili komplikácie súvisiace s vystúpením jednej z hlavných hviezd Američanky Esperanzy Spaldingovej, ktorá uprednostnila festival v Istanbule. „Na festivale v Istanbule som bol na koncerte Marcusa Millera, kde bolo 8,5 tisíca ľudí. Na ten istý koncert Marcusa Millera prišlo v bratislavskom Ateliéri Babylon asi 750 ľudí, a to je rozdiel. To je aj odpoveď na otázku, kde hrajú umelci radšej. Každý hrá radšej v nabitej sále,“ prezrádza Pavel Daněk. „Rôznymi konštrukciami, úpravami termínov, množstvom telefonátov a e-mailov sa stalo to, že Esperanza Spaldingová bude mať samostatný utorkový koncert,“ dodáva. Samotná Esperanza Spaldingová trvala na tom, aby jej koncert bol súčasťou džezákov. Podobnú výnimku dostal v roku 2007 aj Chick Corea.
Technická časť prichádza až na záver všetkých príprav. Hoci sa do tejto fázy zapájajú externí ľudia, ktorí vedia presne, čo majú robiť, organizátori cítia každodennú zodpovednosť a stres. „Musíte byť pritom, aby sa tam ľuďom páčilo a aby to bolo komfortné. O všetko sa musíme starať, lebo festival je komplex, služba pre ľudí,“ objasňuje Daněk. Bratislavské jazzové dni majú svojich verných návštevníkov a aj napriek tomu, že festival sa pravidelne pár dní pred začiatkom vypredá, je jeho kapacita 1 700 ľudí podľa organizátorov dostačujúca.
Majú džezmeni maniere?
„Na rozdiel od popmusic a rockových hviezd sú oveľa skromnejší, i keď tie veľké hviezdy sa už pomaličky k tomu blížia. Nerád používam slovo maniere, lebo to nie sú maniere,“ vraví organizátor. Umelci sú na turné niekedy celé mesiace a je podľa neho pochopiteľné, že na cestách vyžadujú určité pohodlie. „Je to odstupňované, podľa toho, kto je aká celebrita. A kto je aká celebrita sa nerozhoduje tu, ale v Amerike,“ prízvukuje. Označenie najväčšej celebrity na festivale by preto prisúdil formácii Fourplay. „Hovorí sa, kto nehral s Bob Jamesom, klaviristom Fourplay, to nie je ani muzikant. Gitarista Nathan East zase hral na slávnych Claptonových platniach a spolupracoval s Philom Collinsom. Fourplay je ich domovská džezová kapela, kde sa, ako hovoria Česi, ,vyřádí',“ uviedol Pavel Daněk.
Pri džezových umelcoch nebýva zvykom, že by sa hudobník, presnejšie jeho manažment, zaujímal o úplne detaily súvisiace s podujatím. Takýmto prekvapením je Esperanza Spaldingová, ktorá si dáva záležať na každom detaile od veľkosti a typu písma svojho mena na plagáte až po priebeh predaja vstupeniek. Od americkej kapely Snarky Puppy zase dostali organizátori požiadavku, aby v prvej fáze promovania festivalu nezverejňovali žiadnu fotku kapely. Až neskôr pochopili dôvod tohto rozhodnutia, že kapela nevedela, v akej zostave príde a isté je len to, že ich bude veľa. „Keď príde Jeff Ballard a uvidí, že u nás hrajú Snarky Puppy – oni sa všetci poznajú, garantujem vám, že presedí celý koncert Snarky Puppy v sále a bude sa strašne tešiť,“ hovorí organizátor.
Počas Bratislavských jazzových dní, ktoré sa konajú od piatka 23. októbra s jednodňovou prestávkou do 27. októbra, sa predstaví „daň zo starých čias“ pre milovníkov UZEB-u Alain Caron, čierny kôň festivalu, speváčka Marla Glenová, štvornásobná držiteľka Grammy Esperanza Spaldingová, ale aj svetoznámy bubeník Jeff Ballard spolu s Chrisom Cheekom a Lionelom Louekem. „Na neho sme ,pásli' už veľmi dlho. Gitarista Lionel Loueke má takú povesť, že keď nahráva platňu, tak s ním ide do štúdia aj Wayne Shorter a Herbie Hancock. To je reputácia, ktorú má málokto. Samozrejme, on potom hráva tiež v ich projektoch, ale to, že idú mladému mužovi nahrávať platňu, je zvláštna situácia,“ vraví Peter Lipa.
Tak ako na začiatku aj po štyridsiatich rokoch plnia Bratislavské jazzové dni svoje hlavné poslanie prinášať dobrú hudbu ľuďom. Tým, ktorí svoju účasť na festivale stále odkladajú s určitými obavami, organizátori odkazujú: „Slovo džez nech vás nestraší. Príďte a budete milo prekvapení. Nebude tam len džez. Bude tam dobrá hudba, a to vieme garantovať.“
