Vo svojom mladom veku je už štvornásobnou držiteľkou ceny Grammy, stále však tvrdo pracuje na svojej hudbe, aby bola lepšia. Americká hudobníčka a speváčka Esperanza Spaldingová odohrá na Bratislavských jazzových dňoch, ktoré sa začínajú v piatok, svoj prvý koncert v strednej Európe.
S hudbou ste začínali veľmi skoro, ako ste sa dostali k džezu?
S hudbou som začala, keď som mala päť rokov a bola som klasická hudobníčka. V pätnástich som začala študovať basgitaru. Môj učiteľ aj spolužiaci boli džezisti a mňa úplne nadchla improvizovaná hudba. A tak som ju začala spoznávať viac do hĺbky.
Ste slávna a rešpektovaná hudobníčka a patríte do súčasnej svetovej džezovej elity, ako sa cítite v tejto pozícii?
Som vďačná za každý jeden deň. Je to veľmi bohatá komunita. A som nadšená, že som jej súčasťou. Sú to všetko fenomenálni muzikanti a celé je to neuveriteľné, že sú to moji kolegovia a mne sa darí dosahovať ich úroveň. V džeze sa cítim ako doma. Je to rodina v tej najlepšej forme, čo je možno trochu zvláštne, pretože v rodinách to vie byť niekedy aj nepekné. Všetci ste sami sebou a zároveň sa snažíte dať zo seba to najlepšie – byť svojim najlepším ja. Je to neuveriteľné a je to ten najlepší život.
Preslávili ste sa pod menom Esperanza Spaldingová, teraz prichádzate s novým projektom Emily's D + Evolution, prečo ste sa rozhodli vytvoriť si novú identitu?
Netvorím ju, ona je tam. Len som ju musela nechať vyjsť na povrch. Emily je moje stredné meno. Takže som nevytvorila nič nové.
Ale poslucháči majú možnosť spoznávať prostredníctvom tohto projektu vaše nové alebo iné hudobné ja.
Koncept tvorenia je v podstate proces prinášania všetkého, čo tvorím medzi ľudí, aby uvideli to, čo som videla ja. Emily bola vo mne, aj hudba. Nerozumiem tomu, čo to malo znamenať v tej chvíli, keď som to prežívala, alebo čo to znamená teraz. Vždy, keď hrám túto hudbu, sa zastavím a odhalím trošku viac, dozvedám sa viac o celom koncepte tohto projektu.
Čo je dôležitým aspektom vo vašom vzťahu s kapelou, s ktorou hráte v projekte Emily's D + Evolution?
Nie je to džezová kapela. To, čo hráme, nie je založené na džeze. Je to niečo nové alebo iné. Neviem, ako to mám nazvať, hoci sú to všetko džezoví hudobníci. Obdivovala som ich ako muzikantov za to, akú hudbu robia. Odkedy sme sa dali dokopy, trávili sme spolu veľa času a zanechali sme za sebou niečo ľudské. Vytvárame si nový svet a tvoríme umenie. Zbožňujem čas, keď sme spolu. Rozprávame sa o živote, filmoch, knihách, je to veľmi kreatívne prostredie. Všetci môžeme byť spolu viac umeleckejší a väčší experimentátori. Sme výzvou jeden pre druhého, aby sme boli viac kreatívni. Mimo pódia aj na ňom. Myslím si, že v našej hudbe je cit , ale aj veľa energie a pravého nadšenia.
Kladie vaša hudba nejaké požiadavky na publikum?
Neviem, komu sa to bude páčiť a komu nie, ale mám veľa dôvery v otvorenosť ľudí pri prijímaní nových veci. Možno niekedy až príliš veľa. Ľudia majú radi, keď dostanú dobré umenie a počujú skvele odvedenú prácu. Chcela by som, aby prišiel ktokoľvek. Dúfam však, že ľudia, ktorí prídu, precítia, že to myslíme vážne a že to vychádza z nás. Dávam si veľmi záležať na tom, čo robím. Prehrávam si koncerty, ktoré odohráme. Robím si poznámky, čo by sa dalo zmeniť. Ale až po koncerte, nie počas neho. Vtedy sa snažím byť slobodná a dostávať zo seba to, čo v tej chvíli cítim.
Máte len tridsať rokov a už ste štvornásobnou držiteľkou Grammy, vašu hudbu poznajú po celom svete, máte ešte nejaké hudobné sny?
Samozrejme. Myslím si, že umenie sa pohybuje iba dopredu. Nefunguje na minulosti. V podstate dokážem vidieť len to, čo prichádza, ako to urobiť, na čo sa zamerať, čo študovať. O tom, čo plánujem, sa mi po nociach aj sníva, nikdy to nekončí.
Džezáky aj s mladou vlnou džezu
Už dnes sa na Bratislavských jazzových dňoch predstaví americký bubeník Jeff Ballard v triu so saxofonistom Chrisom Cheekom a s vyhľadávaným gitaristom Lionelom Louekeom, pričom headlinerom večera bude živelná kapela Snarky Puppy. Za desať rokov existencie vydali desať albumov a počet nestálych hudobníkov v kapele sa pohybuje okolo štyridsiatky, z čoho vznikla aj ich prezývka „farma“.
Sobotná noc patrí charizmatickému spevákovi Gregorymu Porterovi, ktorý za svoj tretí album Liquid Spirit získal Grammy za najlepší džezový vokálny album. Silným hlasom nedeľného večera bude čierny kôň festivalu, americká speváčka Marla Glenová a predstavia sa aj azda najväčšie hviezdy tohtoročných džezákov skupina Fourplay – Bob James, Nathan East, Chuck Loeb a Harvey Mason.
