Bratislavské jazzové dni mali ambíciu stať sa akýmsi ostrovom slobody a dobrej hudby hneď na svojom začiatku a toto posolstvo sa im darí plniť aj na 41. ročníku festivalu, ktorý sa konal počas víkendu v bratislavskej Incheba Expo Aréne, hoci dnes má podujatie už punc „hoch“ večierka pre fanúšikov džezu.
Podmanivá energia
Mladá džezová vlna dominovala počas prvého večera Bratislavských jazzových dní. „Geniálne dieťa“ gitarista Andreas Varady, ktorý už v deviatich rokoch pôsobil ako pouličný hudobník v Írsku a v trinástich si svojím talentom získal priazeň Quincyho Jonesa, sa predstavil spolu so svojím mladším bratom Adrianom za bicími a otcom na basgitare a ako hosťa si prizval saxofonistu Radovana Tarišku a z ich vystúpenia sálalo nadšenie aj obdivuhodná inštrumentálna zručnosť. Boli tou správnou prípravou pre príchod Jeffa Ballarda spolu s gitaristom Lionelom Louekem a so saxofonistom Chrisom Cheekom. Svojím vystúpením prekvapili aj samotného Petra Lipu. „Nevedel som, čo od toho mám očakávať. O gitaristovi Lionelovi Louekem som dosť veľa vedel, ale takto v akcii som ho nevidel,“ uviedol Lipa. Loueke sa zhostil úlohy tvorcu hry a plnil funkciu mnohých ďalších hudobných nástrojov. „Prejavil sa aj ako sólista, ťahúň s novými nápadmi, farbami a s novými zvukmi,“ dodal džezmen.
Povesť nekonvenčnej kapely aj so zmyslom pre humor potvrdilo americké zoskupenie Snarky Puppy pod vedením kapelníka Michaela Leaguea aj v Bratislave. Kapela má až 40 nestálych členov a v piatok sa predstavili v osemčlennej zostave, pričom ich sprevádzal osemčlenný tím starajúci sa o technické zabezpečenie koncertu. Je o nich známe, že si potrpia na dokonalý zvuk a ich vystúpeniu predchádzala štvorhodinová zvuková skúška. „Muzikanti si väčšinou nevozia vlastnú aparatúru a technikov, ale oni áno. Majú na všetko svojich ľudí a tí vedia dokonale všetko pripraviť,“ prezradil organizátor, ktorého si Snarky Puppy získali svojím novátorským prístupom k hudbe. „Sólisti majú veľký priestor na to, aby si zahrali svoje sóla, a tomu celému to dáva zvláštne korenie,“ konštatoval Lipa. Jeho slová potvrdzuje aj vyjadrenie nadšenej fanúšičky, ktorá na sociálnej sieti po koncerte napísala: „Snarky Puppy sú snáď z inej dimenzie.“
Foto: SITA, Ján Slovák
Na chvíľu sa zamilovať
Na džezáky sa po rokoch vrátil saxofonista Bob Mintzer. Do svojho kvinteta pribral okrem maďarského klaviristu Kálmána Oláha, českého basistu Tomáša Baroša aj dvoch Slovákov – Máriána Ševčíka na bicích a Lukáša Oravca na trúbke, s ktorým neraz predviedol napínavý súboj aj zladené splynutie. Rockový „drive“ sobotnému večeru dodal koncert kapely Alaina Carona. S úsmevom na tvári dohliadal na dianie na pódiu, no zároveň sa zdalo, že si hranie s hudobníkmi a celkovú atmosféru v sále užíva. Bol to príval energie aj pohlcujúca živelnosť. A presne tú vo svojom zbesilom sóle predviedol v závere bubeník Damien Schmitt.
Pred vystúpením charizmatického speváka Gregoryho Portera bola sála nabitá očakávaniami. A už po prvých jeho slovách vzniklo medzi publikom a kapelou zvláštne puto a vzduchom sa vznášal omamný éter, láska a slová skladby No Love Dying, o tom, že viac nenechá zomierať lásku, boli tak uveriteľné. Hypnotický účinok na diváka mali aj ostatní štyria hudobníci na pódiu. Špeciálne útla saxofonistka Lakecia Benjamin so svojimi prepracovanými sólami. Koncert Gregoryho Portera vyžaroval cit aj vášeň a mal dušu. Bolo to ako láska na prvý pohľad, keď okamžite preskočí iskra, z ktorej sa po viac ako hodinovom vystúpení stáva plameň.
Bratislavské jazzové dni tento rok ponúkli rôzne farby a hudobné príchute a ani po náročnom víkende nekončia. V nedeľu sa fanúšikovia tešili na koncerty Marly Glen či superskupiny Fourplay a po jednodňovej prestávke sa predstaví v utorok, tentoraz už v priestoroch bratislavskej Starej tržnice, speváčka a basgitaristka Esperanza Spaldingová.
