Minulý rok sa David Koller na chvíľu vrátil na koncertné pódiá so skupinou Lucie, no teraz sa už plne venuje vlastnému projektu. Po vydaní albumu ČeskosLOVEnsko, ktorý vyvolal rozruch aj vďaka kritike českej politickej scény, vyrazil na koncertnú šnúru. Už dnes sa predstaví v Bratislave, ale fanúšikovia sa dočkajú aj v Banskej Bystrici, Košiciach a v Žiline.
Pred desiatimi rokmi ste ohlásili koniec Lucie, aké obdobie prišlo potom? Bolo to ťažké rozhodnutie?
Vzťahy sa vyčerpajú. Na začiatku všetko robíte spoločne. Sú to stovky prerozprávaných nocí, keď sme počúvali hudbu, ktorá sa nám páčila. Potom, keď ste v štúdiu a nahrávate každý zvlášť a už sa tam nestretávate, už to nie je taká tímová práca, ako má človek rád.
Máte aj svoje nahrávacie štúdio. Je to váš splnený sen?
Štúdio mám od roku 1993. V kapele sme boli traja elektrikári. Myslím si, že pre každého je to tak trochu koníček. Keď rozumiete, čo sa v drôtoch, elektrónkach a tranzistoroch deje, tak to máte prirodzene radi. Každý muzikant už má svoje malé štúdio. Vydržal som sa oň starať až dodnes. Je to celkom zábavné, keď tam môže prísť niekto zo sveta a cíti sa tam dobre. Hľadanie zvuku je do istého času zábava, ale je dosť náročné, aby to človek ovládol, aby ho to úplne nepohltilo a nestrávil pri tom celý život.
Bývate prítomný pri nahrávaniach?
Nahrával som veľa, ale trochu som to vynechal, pretože keď máte malé deti, je vzácnejšie prežiť ten čas s nimi.
Bude ešte niekedy nejaký ďalší album Lucie?
To by ma tiež zaujímalo, ale myslím si, že áno. Možno nejakú nahrávku urobíme, neviem, či album. Hrali sme spolu teraz rok – veľa času, a musel som ja a každý z chlapcov vypustiť trošku svoju kapelu, ale nechcel by som o ňu prísť. S Kollerbandom hráme spolu desať rokov, do ponorky máme ešte chvíľu čas, tak chceme ešte niečo urobiť a nechcem nemať čas kvôli Lucii.
Lucie vznikla v čase veľkých kapiel. Dnes sa zdá, že je v tomto segmente u nás prázdne miesto, vnímate to tak?
Bohužiaľ, dnes kapely nemajú také možnosti v rámci akéhosi národného hrania sa presadiť, pretože sa nepredávajú albumy. Ale zase si myslím, že sa živia koncertmi viac ako kedysi. Rádiá by ich podľa mňa mali hrať. Pretože, či je to komerčné, alebo nie je, je to úplne jedno. Keď je pesnička dobrá, zostane v ľuďoch. Zostane z nej nejaký ľudový prejav a ľudia sú ochotní si ju spievať. Nebudú si spievať anglické, nemecké, poľské pesničky alebo ruské, aj keď by to súdruh Zeman chcel, po rusky tu nikdy spievať nebudeme, to viem stopercentne.
V čom bola vaša výhoda v časoch, keď ste začínali?
Bolo množstvo hudobných programov, kde sa mohli mladé kapely prezentovať. U nás je Óčko a hrá českú a slovenskú hudbu, ale v normálnej televízii nenájdete nič. Budú tam nejaké dementné seriály, ale nemám televízor, tak to nemôžem príliš komentovať. Myslím si, že tam žiadne hudobné programy nie sú. Neviem, ako je to na Slovensku. Pochopiteľne by sa mali kapely zobrať a vypadnúť aspoň do Berlína alebo do Londýna, do New Yorku. Keď tam nie ste, nemôžete sa tam etablovať, a keď tam ste, musíte prejsť tým kolieskom koncertov, ktoré je šialené. Pár šnúr som hral v Amerike a bolo to naozaj psycho, pretože vzdialenosti medzi mestami sú obrovské a miest, kde môžete hrať, je toľko. Normálna šnúra trvá pre tunajšiu kapelu trištvrte roka. A potom musí mať novú nahrávku a ide v tom znova. Keď sa náhodou niečo chytí, tak znova… Začiatok kapely, keď chce, trvá v Amerike zhruba dva a pol roka. A napríklad v Londýne je asi desaťtisíc kapiel.
Ale môžu sa tam ľahšie stratiť, nie?
Môžu sa ľahšie stratiť, ale tie skúsenosti, ktoré získajú, pracovitosť, nadšenie, ktoré tam v ľuďoch je, aby sa etablovali, to je na nezaplatenie. Tu sme veľmi leniví.
Poďme k vášmu aktuálnemu albumu ČeskosLOVEnsko. Ako ste sa dostali k Mirke Ábelovej, ktorá vám napísala texty?
K Mirke Ábelovej som sa dostal cez časopis bezdomovcov Notabene, kde som s ňou čítal rozhovor. Páčila sa mi a všimol som si, že má rada českú poéziu a povedal som si, že možno bude vedieť písať po česky, tak som si na ňu zohnal kontakt.
Je zaujímavé, ako sa vám podarilo s Mirkou zladiť. V niektorých skladbách ostro kritizujete aktuálnu politiku v Česku, bola táto nahrávka pre vás istým ventilom?
To je jednoducho len zábava. Básnik Luděk Marks napísal na album dve pesničky: Aha a Galerku, no a my s Mirkou sme to chceli tromfnúť, tak sme spolu urobili skladbu Psychopat. Nechal by som na poslucháčov, ktorá je lepšia.
Album pôsobí až živelne, je také aj vaše aktuálne turné?
Presne o to nám ide. Aby sme dokázali ľudí strhnúť, aby zabudli na všetko okolo, aby relaxovali, zaspievali si, "zablbli”, zatancovali.
