Džez zabáva pestrosťou
Džez je pre niektorých ľudí odstrašujúci svojou často komplikovanou alebo, naopak, príliš jednoduchou kompozíciou. Už 41. ročník Bratislavských jazzových dní bol dôkazom, že džez má mnoho tvárí. Mladosť a nadšenie Snarky Puppy, naliehavosť Alaina Carona či cit Gregoryho Portera boli ostrým korením festivalu. Priazeň návštevníkov si získala tiež americká speváčka Marla Glenová. Jej hlboký a chrapľavý hlas miatol divákov, či vôbec môže taký hlas patriť žene. Speváčka oblečená v pánskom obleku a klobúku premenila vyzdobenú Inchebu na zaprášený klub s typickým džezovým smradom, kde sa jasne vynímalo jej blues.
Za najväčšie celebrity festivalu bola označená superskupina Fourplay. Z partie zrelých šesťdesiatnikov vyžaroval pokoj a dobrá nálada, veď napokon spolu oslavujú už 25 rokov. Venujú sa sólovým projektom, no popritom si stále nájdu čas aj na kapelu, a keď majú možnosť stáť spolu na pódiu, tak si to užívajú a publikum s nimi. Dokonca Nathanovi Eastovi, ktorý spolupracoval s Ericom Claptonom, Michaelom Jacksonom, Daft Punk či Steviem Wonderom, neschádzal úsmev z tváre. Sledovať ich inštrumentálnu komunikáciu, v ktorej boli tak aktívnymi hráčmi, ako aj pozornými poslucháčmi, bol zážitok.
Majstrovsky a ľahko
Ešte aj po skončení nedeľného programu zostali návštevníci džezákov stále v očakávaní pred utorkovým koncertom Esperanzy Spaldingovej. „Všetci môžeme byť spolu viac umeleckejší a väčší experimentátori. Sme výzvou jeden pre druhého, aby sme boli viac kreatívni,“ prezradila o vzťahoch v kapele v rozhovore pre Pravdu Spaldingová. Hoci najväčšie úspechy dosiahla práve v džeze, rozhodla sa ísť ďalej, vykročiť do nových, neprebádaných vôd a v Bratislave predstavila svoje druhé ja, projekt Emily's D+Evolution.
Keď sa zotmelo v sále, vzduchom sa nieslo akési očakávanie zmiešané so vzrušením. Najprv sa na pódiu objavili dvaja muzikanti, gitarista a bubeník, a vokalisti – a potom sa v sprievode potlesku priplazila hlavná hviezda večera. Zaváňalo to popom, no džezové korene talentovanej hudobníčky boli citeľné. Striedala basgitary a hrala s ľahkosťou, dokonale, akoby sa s hudobným nástrojom v ruke narodila, a popritom spievala úžasne.
V rozhovore tiež prezradila, že sa snaží byť na pódiu slobodná, no skôr sa zdalo, že ide podľa dobre pripraveného scenára. Prišlo aj na krátku scénku, ktorá koncert postavila do úlohy šou či muzikálu. Esperanza Spaldingová predviedla do detailov premyslené predstavenie, no niekedy mu chýbalo troška nestrojeného citu. V každom prípade platí, že to bola výnimočná bodka za Bratislavskými jazzovými dňami.
