Nad čím posledný týždeň premýšľate?
Odkedy vstaneme, dokiaľ nejdeme spať, sa takmer stále zaoberáme vecami, ktoré súvisia s nešťastím. Rozmýšľame nad všetkými jeho dôsledkami a najviac nad tým, ako sa zmenilo to, čo mal festival priniesť. Namiesto príjemných pocitov a radosti priniesol tentoraz viacerým rodinám smútok a žiaľ. Akoby sa zmenilo jeho vyznenie.
Premietate si v hlave aj to, či ste nemohli minulú sobotu popoludní postupovať inak?
Určite. Už som si to premietal veľmi veľa ráz. Ale ani po hodinách premýšľania nevidím chvíľu, kedy sme spravili chybu. Snažím sa rozmýšľať stále s chladnejšou hlavou, byť stále kritickejší, ale chybu v tíme, ktorý pripravuje Pohodu, som nenašiel. Zároveň som hrdý na záchranárov a na všetkých, ktorí v spadnutej aréne boli. Musím im vyjadriť veľký rešpekt. Urobili maximum, boli veľmi obetaví, súdržní a zároveň úplne pripravení počúvať, čo im kázali záchranári. Všetci títo ľudia sa prejavili ako silné osobnosti, ktoré cítia s tými, čo potrebujú pomoc.
Aj keď nie takýmito vypätými situáciami, ale podobné pocity sa pokúšate vzbudzovať na Pohode každý rok.
Áno. Spolupatričnosť a spoločné prežívanie toho pekného pre mňa vždy charakterizovali tento festival. Našťastie v histórii to bolo spojené najmä s príjemnými pocitmi.
Od minulej soboty sa objavilo množstvo verzií kritického popoludnia. Od informácií, že program bol na tri hodiny prerušený, po vaše vyjadrenia, že sa nehralo len na hlavnej scéne, lebo meškala skupina. Ako to teda bolo?
O tretej popoludní som z hlavnej scény ohlásil, že sa blíži búrka s dažďom a vetrom. A že na hlavnej scéne sa stretneme o šiestej, lebo skupina Does It Offend You, Yeah? má dopravné problémy. Skupina mala vystúpiť o jednej po polnoci na inej scéne. Na všetkých ostatných scénach program pokračoval, nič sme neprerušili.
Návštevníci Pohody hovoria, že sa nad letisko blížila hustá čierňava. Pred štyrmi rokmi, keď prišla prudká búrka, prerušili ste program a s oneskorením vystúpila len skupina Prodigy. Tentoraz neboli správy také znepokojujúce, aby ste program prerušili?
Aj v roku 2005 sme zrušili program len na otvorených scénach, ktoré boli priamo v smere nárazov vetra od Bielych Karpát. Teraz bol smer vetra úplne iný. Ale správy o počasí, ktoré sme dostávali, neveštili nijakú silnú búrku. Napoludnie znížil Slovenský hydrometeorologický ústav výstrahu pred búrkami na prvý stupeň, sila vetra mala byť do 15 metrov za sekundu. Počasie nemalo byť výnimočné.
Už ste kdesi spomenuli, ako ste organizátorom iných festivalov hovorili, že na Pohode sa ešte veľké nešťastie nestalo a oni vám povedali: ,,Be prepared", teda ,,Buď pripravený". Boli ste?
Aj keď som o tomto zážitku s inými organizátormi hovoril, vždy som dodával, že na takéto nešťastie sa určite pripraviť nedá. A po niekoľkých dňoch odkedy na Pohode zomrel návštevník, viem, že som sa nemýlil. Určite sa nedá pripraviť ani na vnímanie, ani na zvládanie takéhoto nešťastia. A myslím si, že aj organizátori, ktorí pripravujú festivaly s dlhoročnou tradíciou a podobné nešťastie už zažili, majú podobné pocity ako teraz my.
Ako sa teda pre vás zmenil obsah slova a festivalu Pohoda?
Všetci, ktorí festival pripravujeme, sme niekoľko dní po jeho skončení zvykli zažívať euforické pocity, ktoré nás akoby nabili na celý rok. Teraz ich nezažívame. Cítime, naopak, hlbokú ľútosť. A pociťujeme aj obrovské rozčarovanie z postupu dodávateľa stanu, ktorý po takomto nešťastí nie je schopný okamžite prísť na Slovensko, nedáva nijaké vyjadrená a jeho jediným záujmom je, aby dostal čo najskôr časť spadnutého stanu. Nech to vyznieva akokoľvek, nie sme teraz schopní rozmýšľať o ďalšom ročníku. Pocit ľútosti je teraz taký silný, až akoby vytláčal akékoľvek iné pocity.
A čo pre vás Pohoda znamenala do nešťastia?
Občas si skúšame pripomínať aj pekné zážitky z tohtoročného festivalu. Keď si spomeniem napríklad na spoločné vystúpenie Opery Slovenského národného divadla a Maďarskej štátnej opery, musím povedať, že to bolo niečo, čo sme za celú históriu zažili len zopár ráz. Tento koncert nám dal pocit, že to, čo robíme, má zmysel, že neponúkame len akýsi zhluk skupín, umelcov a návštevníkov, ktorí sa s nimi prišli stretnúť.
Nevylučujete teda, že Pohoda o rok bude?
Naozaj sa tomu nevenujeme. Aj sme sa o tom akoby snažili rozprávať, ale nemáme silu rozmýšľať, ako a či urobiť festival, čo zlepšiť a akú by mala mať Pohoda podobu. Už v júni sa s nami spájali veľké agentúry a začali sme v náčrtoch pripravovať Pohodu 2010. Neviem, či sa z toho niečo vyvinie. V súvislosti v nešťastím je to pre nás všetko nepodstatné. Teraz sa snažíme zistiť, čo sa stalo, snažíme sa riešiť následky a kontaktovať sa s ľuďmi, ktorí od nás odišli zranení a zasiahnutí nešťastím.
