Müller: Každý včerajšok je definitívne stratený

22.10.2009 12:33
Richard Müller
Richard Müller Autor:

Rozhovory, ktoré sa netýkajú hudby, poskytuje nerád. ,,Som hudobník. Možno umelec. A ako každý umelec aj ja potrebujem inšpiráciu, potrebujem energiu, potrebujem byť tvorivý. Na to všetko však nemám dosť času, lebo stále dookola odpovedám väčšinou na tie isté zbytočné otázky," tvrdí Richard Müller. Pravde odpovedal cez e-mail.

O aktuálnom turné ste sa vyjadrili, že kvôli nemu driete na skúškach ako kone…
Na každé turné treba drieť a miera zodpovednosti sa vekom ustavične zväčšuje.

Tridsiatim fanúšikom umožníte, aby na pódiu sedeli kúsok od vás. Nebojíte sa, že by na pódiu mohli niečo vyviesť?
Keďže je to úplná novinka, tak až po koncerte zistíme, či to bol nápad dobrý, alebo zlý. Verím, že také lístky si kúpia naozaj len moji najoddanejší, preto si nemyslím, že by tam niekto niečo vyvádzal.

Vraveli ste, že na tomto turné zahráte aj pesničky, ktoré na koncertoch nehrávate. O aké skladby ide?
Sú to pesničky ako Stín stíha stín, Baroko, Nočná optika… A Tajné milovanie od Ivana Táslera, pre ktoré som svojho času napísal text.

S Táslerom ste kedysi úzko spolupracovali, potom vaše vzťahy výrazne ochladli. Kde sa stala chyba?
Nikdy nehovor nikdy.

Aký je dnes váš vzťah?
Výborný. Nedávno sme sa stretli u neho v štúdiu. (pozn. red. rozhovor vznikol ešte pred bratislavským koncertom, na ktorom si Müller zaspieval spoločne s Táslerom)

Ivan Tásler spravil album ako poctu Jarovi Filipovi. Čo naň hovoríte?
Je dobrý ako všetky Ivanove albumy.

Platňu s pesničkami Jara Filipa ste vlani vydali aj vy. Ako ste spokojný s jej prijatím?
Album dostal zlatú platňu v Čechách aj na Slovensku a ja som s ním mimoriadne spokojný.

Jara Filipa ste vraj stretli v období, ktoré už považujete za nenávratne stratené – v období, keď ste mohli tvoriť. Je stále stratené?
Každý včerajšok je definitívne stratený.

Váš koncert na tohtoročnej Pohode vraj patril k najlepším vystúpeniam vo vašej kariére. Prečo?
Zariadila to dokonalá interakcia s ľuďmi. Publikum bolo možno ešte lepšie ako my.

V roku 2003 ste v rozhovore pre Pravdu povedali, že festivalom sa programovo vyhýbate, pretože sú to festivaly alkoholu, nie hudby. Zmenil sa váš postoj k nim?
Je pravda, že som v tomto a minulom roku odohral niekoľko festivalov, nad ktorými sa týči tohtoročná Pohoda. Dramaturgiu vystúpenia na nej sme si pripravili tak, aby žiadne alkoholické prejavy nemali svoje miesto. Navyše som prišiel na to, že dnešné festivaly na rozdiel od hlbokej minulosti majú inú, oveľa profesionálnejšiu úroveň, skvelú atmosféru a stojí za to si ich pár vybrať a zahrať na nich.

Pred dvoma rokmi ste spravili koncertný návrat práve na festivale Pohoda, kritici ho vnímali ako nie veľmi vydarený…
Počul som názory, že to vystúpenie bolo nevydarené, ale rok nato sme na Pohode spáchali dokonalý reparát. Nie vždy sa všetko podarí. Vám áno?

Vystúpenie sledoval zo zákulisia aj Václav Havel. Aký máte k nemu vzťah?
S prezidentom Havlom som sa v minulosti v zahraničí už párkrát stretol. Považujem ho za najpozoruhodnej­šieho žijúceho človeka týchto storočí. Po koncerte sme sa stretli v haravare hudobného festivalu, no stihli sme sa iba pozdraviť a prehodiť niekoľko krátkych viet. Pán prezident bol fascinovaný obrovskou masou ľudí a pýtal sa ma, ako môžem pred takým množstvom fanúšikov vystúpiť. Čo je paradox, pretože on sám vystupoval pred miliónom ľudí na Letnej.

Sledujete politiku? Ako vnímate súčasnú slovenskú politickú scénu?
Nesledujem a nevnímam.

Podporili by ste niektorú zo slovenských strán? Má sa umelec strániť politiky alebo, naopak, aktívne vyjadrovať svoje názory, ktoré sa jej týkajú?
Nech si každý umelec slobodne robí to, čo chce. Ja by som nikdy nikde žiadnu politickú stranu nepodporil.

Z času na čas pritiahnete pozornosť správaním či vyhláseniami. Naposledy to bolo asi priznanie o tom, že trpíte maniodepresívnou psychózou. Bolo pre vás dôležité povedať to verejne?
Už sa stalo. Je to moja hlboko súkromná záležitosť.

Mali ste predsudky ísť za psychiatrom?
Nie.

Mohli chorobu spustiť aj drogy?
Pravdepodobne áno.

Ako a kedy ste sa k drogám dostali?
Už si nepamätám.

Dnes sa už drogám vyhýbate?
Už idú mimo mňa.

Fungujú drogy v slovenskom šoubiznise?
Neviem o tom.

Pred časom ste vyhlásili, že odchádzate zo scény a končíte s hudbou, čo vás viedlo k takému vyhláseniu? Prečo ste to nespravili?
Cítil som sa energeticky „vylágrovaný“. Ani inšpirácie nebolo dosť. Potom sa to nečakane zmenilo. Tiež sa vám niekedy darí viac a niekedy menej?

Aký máte vzťah k podobným marketingovým a PR trikom? Potrebuje ich umelec na to, aby zaujal?
Nie som marketingový špecialista. Som hudobník. Možno umelec. A ako každý umelec aj ja potrebujem inšpiráciu, potrebujem energiu, potrebujem byť tvorivý. Na to všetko však nemám dosť času, lebo stále dookola odpovedám väčšinou na tie isté zbytočné otázky.

Nedávno ste nahrali pesničku k filmu Hodinu nevíš. Ako vznikla?
Zaujal ma film a potvrdil som ponuku spraviť doň pieseň. To je všetko.

Ako to vyzerá s pesničkami na nový album? Máte už nejaké hotové?
Album pomaly, ale isto vzniká. Pesničiek máme toľko, že ich ani nebudeme môcť všetky použiť.

Kedy by mohla platňa vyjsť?
Na jar budúceho roku.

Ste vraj nadštandardne neistý – posilňujú koncertné a hudobné úspechy vašu sebadôveru?
Každý úspech je víťazstvo.

Robí vás hudba šťastným?
Müllujem hudbu.

Richard Müller
Syn známeho herca Vlada Müllera sa narodil 6. septembra 1961. Vyštudoval scenáristiku na VŠMU v Bratislave. V tomto období pôsobil aj ako hudobný publicista. V polovici osemdesiatych rokov založil spoločne s Martinom Karvašom hudobnú skupinu Banket. Tá debutovala v roku 1986 albumom Bioelektrovízia s hitmi ako Po schodoch či Tlaková níž. Platňa vyšla aj v anglickej verzii. Po ďalších dvoch albumoch sa skupina rozpadla a Müller sa vydal na sólovú dráhu. Debutoval albumom Neuč vtáka lietať (1992) a nasledovali úspešné platne ako 33, LSD, Nočná optika či Richard Müller a hosté. Jeho zatiaľ posledným albumom je platňa V. V. z roku 2006, ktorú nahral so svetoznámymi americkými hudobníkmi v New Yorku, rovnako ako dve predchádzajúce nahrávky. Okrem hudby sa venuje napríklad fotografovaniu, vydal knihu fotografií Amerika a reportáž z cesty po Amerike s názvom Americký denník.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku