Život slávneho klaviristu, ktorý koncertuje po celom svete, sa zdá byť atraktívny. Aký je v skutočnosti?
Je atraktívny. Ale súčasne veľmi namáhavý. Veľa cestujem, mojím domovom sú lietadlá a hotely. Musím sa prispôsobovať novým situáciám, novému publiku. A keď hrám veľa koncertov, môj život aj život navôkol uteká rýchlo.
Kedy sa potom zastavujete?
V momente, keď sa musím sústrediť. Napríklad doma. Vyberiem si čas na štúdium diela a zatvorím sa do ticha.
Máte nejaké pravidlá pri nacvičovaní skladby?
Nijaké pravidlá nie sú. Všetky diela potrebujú individuálny prístup. Niektoré musím nechať chvíľu ležať ladom a až neskôr sa k nim vrátiť, iné si zase vyžadujú silný a intenzívny vzťah.
Predvádzate potom diela, ku ktorým máte silnejší vzťah, inak?
Každý koncert, nehľadiac na hudbu, ktorú uvádzam, je iný. Neexistujú ani len dve sekundy, ktoré by boli rovnaké a ktoré by som už predtým zažil. Pred sebou mám totiž klavír, ktorého som sa predtým nedotkol, publikum, ktoré nepoznám, a za sebou obed, ktorý je tiež svojím spôsobom jedinečný. Lebo aj jedlo vždy chutí inak.
A na to všetko počas koncertu myslíte, alebo vytesníte svet navôkol a myslíte len na hudbu, ktorú vaše prsty hrajú?
Nemyslím na to, čo presne robím. Ale moja hlava neprestáva myslieť.
Čo sa vám preháňa napríklad hlavou?
Hoci aj to, čo budem mať na ďalší obed. A to je pre mňa dobré znamenie, lebo viem, že sa cítim príjemne.
