Slovenská world music sa prebúdza, všimli si to aj v zahraničí

Poľsko, Maďarsko a Česká republika - tieto krajiny už dávno pochopili potenciál svojich koreňov a moderným spôsobom ho predávajú aj do zahraničia. Slovenská world music scéna je spiacou krásavicou, ktorú začína svet pomaly objavovať a obletovať.

25.12.2015 16:01
world music, druzina, Petra Humeňanská, Miťa... Foto:
Speváčky skupiny Družina Petra Humeňanská a Miťa Almášiová.
debata

Niečo, čo vôbec možno nazvať slovenskou world music scénou, sa začalo formovať na konci deväťdesiatych rokov, keď u nás pôsobilo viacero hudobných kapiel inšpirujúcich sa krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku ako napríklad Mango Molas, no a potom tu existovali skupiny ako Hrdza či interpreti ako Zuzana Mojžišová. Tí nemuseli za inšpiráciou chodiť tak ďaleko, keďže pre nich boli najkrajším impulzom naše ľudové motívy.

Zaujať širokú verejnosť s takýmto repertoárom však bolo nesmierne náročné, keďže na folklór sa stále nazeralo ako na niečo negatívne a rovnako aj samotní predstavitelia autentického folklóru sa pozerali na podobné experimentovania s nevôľou. Slovensko nemá vybudované dostatočné zázemie, brzdí ho malý trh a neochota priniesť nemalé investície do tohto prostredia. No stabilná fanúšikovská základňa, kvalitná produkcia a nastávajúci záujem zo zahraničia, to sú faktory, ktoré by mohli slovenskú world music scénu naštartovať k novým horizontom.

Niekto by mohol namietať, že tu predsa existujú trvalo podporované podujatia ako sú Jánošíkove dni v Terchovej a s patričnou zotrvačnosťou fungujú súbory Lúčnica, SĽUK a ďalšie modifikované – autentické podoby našej ľudovej tvorby. No treba zdôrazniť, že world music nie je autentický folklór, iba z neho naberá inšpiráciu a následne ho pretvára do nového umeleckého tvaru. A o to presne majú záujem hudobní manažéri, organizátori a samotní poslucháči v zahraničí.

Slovenské publikum spoznáva svetovú hudbu

V posledných rokoch sa hudobné trendy točiace sa okolo world music dostávajú aj do nášho povedomia. Môžeme sledovať stúpajúci záujem o koncerty afrických, latinských a arabských interpretov. Podobné vystúpenia sa konajú v bratislavských kluboch Nu Spirit, Ateliér Babylon či Kafe Scherz a stabilnú pozíciu má world music na Pohode.

Ďalším miestom, kde možno cielene nájsť týchto umelcov, je Festival world music & perkusií – World of the Drums a séria koncertov Mozaika hudby sveta agentúry Shiraz. Obdobným pokusom bolo založenie cyklu Hudba sveta v bratislavskom DK Lúky a festival Hudba sveta v Žiline. Stále je to však málo. Naši susedia sú míľovými krokmi pred nami, a to nielen čo sa týka organizovania podujatí, ale aj v samotnej produkcii a jej marketingovom uchopení.

Na maďarskom festivale Sziget existuje celý veľký stage venovaný tomuto žánru, v Čechách sa zase koná jeden z najväčších world music festivalov v strednej Európe – Respect festival, ktorého tohtoročným hosťom bol zakladateľ afropopu Salif Keita. Poľská formácia Dikanda či maďarské zoskupenie Besh O Drom sa stali klasikmi v tomto žánri, vďaka čomu vystupujú po celom svete.

A vie o nás svet?

Záujem o cudzie kultúry vo svete prekvitá, čo by sme sa mali snažiť využiť. Je tu predsa toľko materiálu – z východného Slovenska pulzuje rusínska kultúra, stred je zase vyváženou zmesou regionálnych špecifík a v hlavnom meste sa prejavuje kríženie židovskej, rómskej a maďarskej kultúry. Práve z potreby šíriť našu hudobnú kultúru doma i v zahraničí vznikla platforma World Music from Slovakia (WOMUSK), ktorá v sebe zahŕňa aktivity hudobníkov, publicistov a organizátorov.

A prichádzajú prvé úspechy. Tento rok najviac zarezonovala činnosť kapiel Banda a Muzička. Skladby oboch zoskupení sa úspešne umiestnili v prestížnej hudobnej hitparáde World Music Charts Europe ovplyvňujúce dianie na európskej hudobnej scéne. Muzička zase ohúrila albumom Destilát, ktorý sa ocitol v Top ten hudobného magazínu fRoots, v následnej recenzii získala päť hviezdičiek a jej pieseň Ves ty zajdu umiestnili redaktori na výberovú CD kompiláciu. Komplexnejší súhrn o stave slovenskej world music priniesla španielska špecializovaná rádiostanica Mundofonias a reláciu tejto problematike venoval aj izraelský rozhlas.

Banda získala tiež tretie miesto na súťažnej prehliadke Crossroad Ostrava, ktorá bola súčasťou letného festivalu Colours of Ostrava, keď ohúrila medzinárodnú porotu na čele so zakladateľom world music sekcie labela EMI a bývalým riaditeľom festivalu WOMEX, Geraldom Seligmanom, ktorý ocenil výkon Bandy týmito slovami: „Banda je skupinou excelentných hudobníkov, ktorí prišli na to, ako pridať elementy súčasnej hudby do stáročia existujúcich tradícií bez toho, aby sa stratilo vzrušenie z nového a integrita starého.“

V zákulisí sa potom rozprávalo o obrovskom potenciáli slovenskej world music a začali prichádzať nové ponuky. Zahraničí hudobní promotéri tu objavujú ďalšie talenty a etnomuzikológovia začínajú chodiť ku nám do terénu. To, čo ich najviac zaujíma, bližšie špecifikuje Jarmila Vlčková z platformy WOMUSK: "Hľadajú našu tradičnú autentickú hudbu, to, čo je špecifické pre slovenské prostredie. Sú nadšení tým, že u nás je tradícia stále živá, vďaka množstvu ľudí, ktorí sa folklóru venujú. Je to živná pôda pre formovanie jedinečnej slovenskej world music scény.“

Vrcholom snáh WOMUSK bola účasť na najväčšej prehliadke world music WOMEX, ktorá sa vôbec po prvý raz uskutočnila v strednej Európe – v Budapešti. Slovenský stánok bol v produkcii Hudobného centra. Našu scénu prezentovalo Pacora Trio, ktoré v budapeštianskom klube Duna spravilo vynikajúci dojem na zahraničných delegátov.

Na margo toho, či aj slovenskí interpreti z populárnej hudby chápu stúpajúci trend, je Samo Smetana zo skupiny Banda skeptický: „Ľady sa pohnú, až tento potenciál odhalia slovenské mainstreamové médiá. Dovtedy to budú oťukávať veľmi opatrne.“ Prvou takouto lastovičkou môže byť komerčný projekt IMT Smile s Lúčnicou či spolupráca skupiny Hex s formáciou Družina.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #hrdza #Družina #world music #Mango Molas #hudba do sveta
Flowers