Ich prvotina čerpala výlučne z tvorby slovenských skladateľov, no ich druhá albumová spolupráca Accelerande, ktorá vyšla tento rok vo vydavateľstve Hevhetia, dala priestor jedenástim skladateľom z rôznych kútov Európy, ako Sulchan Cincadze z Gruzínska, Constantin Dimitrescu z Rumunska či Mstislav Rostropovič z Ruska.
„Je to výzva komunikovať bez ohľadu na to, v akej krajine žijeme. To je dnes veľmi aktuálna téma, aby neboli predsudky,“ vraví Eugen Prochác. Na album sa dostali aj dve skladby Prochácovho bývalého žiaka, portugalského skladateľa Tiaga de Sousa Derriça, ktorý si slovenského violončelistu vyhľadal po dvadsiatich rokoch.
Hudobníkom sa podarilo nadviazať „zvukové partnerstvo“ a poslucháča pozývajú do bohatého a rozmanitého sveta inštrumentálnej hudby. „Chceli sme byť pestrí a byť aj pre iných poslucháčov. Hlavnou myšlienkou je vzájomná komunikácia,“ vraví Eugen Prochác. Album prináša napínavý súboj aj harmonické splynutie dvoch hudobných nástrojov, akordeónu a violončela. „Samozrejme, že sme bojovali. V zásade sú to dosť protichodné nástroje. Akordeón je úplne z iného materiálu a má inú rezonanciu, čelo je z dreva a zdá sa mi, že je ako nástroj hlučný a stále ho chcem utišovať, no znie to úplne opačne, pretože čelo sa nesie do sály. Ale je to fenomenálna kombinácia,“ uzatvára Prochác.
