Amaterizmus, povrchnosť, otrepanosť, jednoduchosť, prvoplánový lesk, snaha zapáčiť sa za každú cenu. To všetko možno ilustrovať na jednotlivých súťažiacich. Hoci splývajú do masy. Podobajú sa ako vajce vajcu, do pamäti sa vryjú nanajvýš nadpriemerným výstrihom, dlhšími nohami či kratšími sukničkami.
V textoch možno vytušiť zopár kľúčových slov, z ktorých ako z kociek lega skladajú verše. Láska, krídla, túžba, sen, duša, dych, hviezdy, spím-sním, padám a zdvíham sa. A to všetko spievajú na melódie, ktoré sú buď už jednu dekádu mimo trendov a spomínajú na boom elektronickej tanečnej hudby, alebo sú nápadne odkukanými hrejivými melódiami slaďákov, aké možno z rádia počuť azda od každej dievčenskej skupiny.
Už prvé štvrťfinálové kolo Eurosongu naznačilo, ako budú vyzerať tie ostatné. A možno iba dúfať, že v každom sa blysne aspoň jeden zjav.
V piatok to bola skupina Hrdza, čo spieva na ľudovú nôtu. Pridala vtipný text o chlapovi, ktorému sa taká žena ráta, čo na noc otvorí vráta, či sa taká žiada, čo sa bozkáva rada. Z nedeľného štvrťfinále zaujalo zase spojenie barytonistu Slovenského národného divadla Pavla Remenára a speváčky Kláry so skupinou Liquid Error. Spojili hudbu z Figarovej svadby s hip-hopom.
Ostatní nevykročili z malého koryta, v ktorom si hnije slovenská hudobná scéna. A nemožno to čakať ani od ďalších kôl Eurosongu.
