Po pôvabnej Kanaďanke Keri-Lynn Wilson s ruským programom (Čajkovskij, Šostakovič) a nemeckom dirigentovi Junovi Märklovi (koncert z diel Beethovena, d’Alberta a Debussyho) minulý týždeň bratislavská Reduta privítala Juraja Valčuhu, nášho mimoriadne úspešného umeleckého svetobežníka.
Mnohým návštevníkom koncertu určite zostala v živej pamäti jeho októbrová návšteva Bratislavských hudobných slávností s Orchestrom Severonemeckého rozhlasu z Hamburgu. Kto vtedy počul jeho skvelé stvárnenie symfonickej básne Don Juan od Richarda Straussa, mohol mať veľké očakávania aj od aktuálneho uvedenia monumentálnej Alpskej symfónie z pera tohto skladateľa.
Dramaturgia koncertu bola zároveň učebnicovou ukážkou štýlového rozptylu, ktorý v sebe dokázala obsiahnuť epocha romantizmu od raného obdobia až po neskorú fázu. Prvú časť večera vyplnila Symfónia č. 3 D dur Franza Schuberta, dielo vo svojej podstate viac klasicistické ako romantické. Mladý Schubert sa v nej hrdo hlási k svojim skladateľským vzorom, k „otcovi“ symfonického žánru Josephovi Haydnovi, ale aj k Mozartovi, jej priezračnosť je tak pre každý orchester testom interpretačnej i umeleckej zrelosti. Orchester Slovenskej filharmónie akoby sa chvíľu prebúdzal, no napokon sa nechal viesť Valčuhovými sústredenými dirigentskými gestami a cez toto „zahrievacie kolo“ prechádzal so stupňujúcim sa zanietením.
Po prestávke počet hráčov na pódiu výrazne vzrástol. Voľným okom bolo možné napočítať vyše sto hudobníkov, ďalší sa na predpísaných miestach partitúry pripájali v podobe hudby za scénou. K slovu tak mohol prísť veľkolepý pátos symfonickej básne, ktorou Richard Strauss vzdal hold milovaným Alpám. Podrobne rozpísaný program 22 častí, rámcovaný východom a západom slnka, poslucháča obrazotvorne prevádza krásnymi alpskými scenériami ako napríklad Pri vodopáde, Na horskej paši, Na ľadovci, Na vrchole a dovolí mu zažiť aj temnejšiu stránku hôr (Nebezpečné okamihy, Hmla sa dvíha, Búrka a hromy). Aj tu sa prejavila charizma Juraja Valčuhu, ktorý sa do skladby vložil s plným nasadením a orchester dokázal motivovať k dobrému výkonu. Ak sa aj na niekoľkých miestach objavili technické a intonačné nedostatky, celkový dobrý dojem z predvedenia skladby to výrazne nenarušilo.
Je dobrou správou, že Juraj Valčuha sa za dirigentský pult Slovenskej filharmónie v tejto sezóne vráti ešte dvakrát, a to v marci a júni 2016. Stretnutia s ním sú totiž šťastným príkladom toho, že aj doma môže byť človek prorokom.
