Prekvapila vás nominácia na Anděla?
Presnejšie slovo by asi bolo potešila. A možno aj prekvapila tým, že album získal nomináciu, hoci na ňom spievam po slovensky. To som v tejto súvislosti vnímal ako určitý hendikep a myslel som si, že Empatia nebude považovaná za domácu nahrávku. Ale zdá sa, že sa tu vyvinula určitá tradícia a za domácu sa často označuje aj hudba, ktorá je spievaná po slovensky a toto je názorný príklad.
Aký má podľa vás Anděl kredit?
Jeden z problémov, s ktorým Anděl zápasí – a rovnaký problém mal aj slovenský Aurel – je, že tým, ktorí tieto ocenenia organizujú, sa nepodarilo úplne presne definovať, ako majú vyzerať a čo sú to vlastne za ceny. Keď si zoberiete ceny Grammy, Brit Awards alebo rovnako britskú Mercury Prize, viete, o čo ide. Ak sa pozriete na kompilácie nominovaných na Grammy alebo Brit Awards, zhruba pochopíte, aké sú určujúce kritériá na výber interpretov a nahrávok. Tu to neplatí. Navyše často vymýšľame žiarovku, ktorá už je dávno vymyslená. Aj preto, že Anděl alebo Aurel neboli jasne zadefinovaní, dostávali facky z každej strany a to sa odrazilo aj na ich kredite. Andělom napríklad často vyčítajú, že je v nich veľa komercie. Kritici sa pýtajú – čo tam hľadá ten alebo tamten? Lenže zoberte si napríklad tohtoročné Grammy. Cenu za album roka si odniesla Taylor Swiftová, čo ani náhodou nie je žiadna alternatívna hudba. A jedným z kritérií, prečo ten album zvíťazil, je, že sa veľmi dobre predával.
Slovenské ceny Aurel sa ani tento rok nebudú udeľovať. Boli pre domácich hudobníkov v niečom dôležité?
Za seba môžem povedať, že nepotrebujem žiadnu cenu. Keby zrušili všetky ankety, ktoré existujú, bol by som úplne v pohode. Aj tak sa v nich meria niečo, čo je nemerateľné. To nie je ako skok do diaľky. Na druhej strane, keď takúto akciu televízia zaradí do hlavného vysielacieho času, môžu sa domáci hudobníci vďaka nej zviditeľniť. Pretože inak sa do hlavného času dostanú málokedy. Začíname žiť v nebezpečnej ére. Aj keď vás pustia do televízie, málokedy majú záujem o vašu pôvodnú tvorbu. Často mi telefonujú s tým, či by som nemohol zaspievať Hey Jude od Beatles a som rád, že ešte odo mňa nechceli Toma Jonesa. Ale Bee Gees už chceli. Je čoraz ťažšie dostať sa do televízie s pôvodnou tvorbou. Vznikol tu akýsi fenomén karaoke. Ľudia chodia do televízie spievať zahraničné hity, dramaturgovia aj režiséri si na to zvykli a považujú to za normálne. Prevzaté pesničky ma však nezaujímajú. Na nich sme sa kedysi učili a môžem si ich spievať doma v kuchyni. Nevidím však zmysel v tom, aby som ich spieval v televízii. Z tohto uhla pohľadu by Aurel dával mnohým šancu, aby sa aspoň počas jedného večera predstavili v hlavnom televíznom čase so svojou pôvodnou tvorbou.
