Porubčinová: Nechodím s desiatimi šálmi a operu nestaviam na prvé miesto

Vo finále prestížnej opernej súťaže v Taliansku získala cenu publika. V lete vyhrala slávnu spevácku súťaž vo Viedni. Získala angažmán v nemeckom divadle a v budúcej sezóne zaspieva Rusalku na jednom z najslávnejších operných festivalov v anglickom Glyndebourne. Sopranistka Mária Porubčinová má našliapnuté na veľkú medzinárodnú kariéru.

25.04.2010 09:00
Mária Porubčinová Foto:
Mária Porubčinová
debata

Často vystupujete na zahraničných scénach. Čím sa líši práca na Slovensku a vo svete?
Aj keď každý mladý operný spevák má sen vystupovať napríklad v Covent Garden či La Scale, ja som prijala ponuku z menšieho divadla Braunschweig blízko Hannoveru. A viac mi vyhovuje systém, akým sa pracuje v Nemecku, ako ten na Slovensku. Je prísnejší. Mám rada poriadok v práci. Keď sa dohodneme, že o desiatej sa začne skúška, neexistuje dôvod, aby sa nezačala.

Berú vás v novom súbore ako Slovenku či ako speváčku?
Vhupla som do stabilného ansámblu. Nie je medzinárodný, všetci speváci žijú v Nemecku, som jediná zvonku. Ale hudba je jazyk, ktorý nás spája.

Operný súbor v Slovenskom národnom divadle, kde tiež vystupujete, je čisto slovenský. Záleží pri opere na národe či národnosti spevákov?
Keď som v slovenskom súbore, viem, čo možno od kolegov očakávať. Vychádzame z jednej školy, jednej kultúry, jednej výchovy. V zahraničí, kde jeden príde z Ameriky, druhý z Kórey a tretí z Anglicka, prináša každý čosi bytostne svoje a ovplyvňuje tým aj iných. Už len pri spoločných večeriach, na ktorých každý pije iné nápoje, je iné jedlá a hovorí inou rečou… Je to obohacujúce. Mám radšej medzinárodné tímy.

Práca v zahraničí vás teda obohatila nielen o spevácke skúsenosti, ale dala širšie obzory aj vašej osobnosti?
Isto. Získala som rozhľad, stále sa učím o iných kultúrach, spoznávam nových ľudí. Obohatenie je vzájomné. Doma na Slovensku sme jeden druhému dávno „okukaní“.

Čím by mal operný spevák okrem talentu a vycibrenej techniky disponovať?
Pre mňa je na prvom mieste pokora. Pokora pred hudbou, pred kolegami, pred publikom. Nemožno si predsa myslieť, že sme dokonalí. Aj keď budem o tridsať rokov staršia, vždy sa nájde niekto, kto bude vedieť viac ako ja. Mám veľmi rada starších ľudí, počúvam ich a inšpirujú ma životnými skúsenosťami.

Fotografi, spisovatelia či filmári hovoria, že všetko navôkol, v čom žijú, sa zrkadlí v ich tvorbe. Mal by aj operný spevák byť citlivý a vnímavý k okolitému svetu?
Všetko nás ovplyvňuje. Keď napríklad kráčam cez obchodný dom, sledujem reakcie či rozhovory ľudí. A neskôr to – či už vedome, či nevedome – môžem využiť na javisku. Lebo opera nie je len spev, ale aj herectvo. Musím na javisku pretvárať emócie z bežného života, pretože len tak môžem byť pravdivá.

Nakoľko sú pre človeka 21. storočia pravdivé opery spred dvoch či troch stovák rokov?
Všetky emócie, ktoré ľudia prežívali hoci v 16. či 17. storočí, prežívame aj my. Len v inej vonkajšej podobe. Už nenosíme deväťdesiat sukieň, ale iba jednu. A azda všetci režiséri, dramaturgovia a scénografi sa snažia opery preniesť do súčasného sveta.

Páčia sa vám moderné uvedenia opier?
Nie vždy s nimi súhlasím. Ak príde režisér s nápadom, ktorý má logiku a vychádza z ľudí tohto storočia, vtedy to môžem „kúpiť“. Ale ak je režisér prvoplánový, na opere si realizuje nesplnené sny či vízie a ide proti hudbe i libretu, tvrdo vyžaduje svoje vyjadrovacie prostriedky a nedbá na operu ako takú, nejdem do takého projektu. Nie som proti modernej réžii, ale proti zvráteným myšlienkam.

Ako možno spojiť v jednej chvíli náročný operný spev s herectvom?
Keď spevák správne pochopí operu aj jeho gesto bude pravdivé. Pokiaľ nie je človekom, ktorý je úplne mimo herectva alebo má nejaký vnútorný komplex.

Ako ste sa dostali k opere vy?
Keď som bola malé dieťa, rodičia ma prihlásili do literárno-dramatického krúžku. Neskôr som zistila, že to bolo fantastické. Pretože práve tu som mala prvý kontakt s publikom a obrnila som sa proti tréme. Neskôr som spievala v zbore v Považskej Bystrici a pani učiteľka mi povedala, aby som šla študovať spev. Už som sa tej myšlienky nevzdala.

Túžili ste práve po opernom speve?
Prešla som ľudovými piesňami, ale o opere som toho veľa nevedela. Chcela som sa venovať spevu a jediná možnosť bolo štúdium na konzervatóriu. Netušila som však, čo to bude obsahovať.

Rozhodli by ste sa dnes inak?
Nie. Nikdy som nemala bočné záujmy. Spev bol na prvom mieste.

A čo vás na opere fascinuje?
Keď vidím veľmi náročné opery a speváci, ktorí v nich vystupujú, trafia každú notu, pýtam sa sama seba, ako sa to dá zvládnuť. Celý mechanizmus opery – súhra obrovského orchestra a spevákov je neuveriteľná.

Počúvate opery aj v súkromí?
Môj dobrý kamarát spevák, mi zazlieva, že operu dostatočne veľa nepočúvam. Tvrdí, že by som si tak ušetrila polovicu práce. Ja viem, kedy spieva Lady GaGa alebo Beyoncé, ale nie, kedy ktorý operný spevák. Keď naštudovávam nejakú operu, tak sa jej bezprostredne venujem. Ale keď mám mesiac voľna, žijem normálny život.

Počúvate rada populárnu hudbu?
Mám rada aj džez, aj rock, aj všetku tú hudbu z rádií.

Prijali by ste teda účinkovanie v podobnom projekte, ako vytvorila s Oskarom Rózsom Adriana Kučerová, keď na nahrávke Under my spell spieva aj civilným, nielen operným hlasom a mieša rôzne štýly?
To jej veľmi závidím – pravdaže v dobrom. Je to dielo, pri ktorom aj nekritickí zástancovia opery museli zložiť klobúky. Rada by som niečo také vyskúšala.

Stojí pre vás opera na prvom mieste?
Opernú kariéru nemám na najvyššej priečke. Tam mám rodinu. A po nej dlho-dlho nič a potom operu. Rada by som mala tak o päť rokov deti, ak všetko pôjde dobre. A pre rodinu si dám prestávku od spevu veľmi rada.

Čomu pripisujete to, že mnoho slovenských operných spevákov sa dostalo do zahraničia a urobili tam veľké kariéry?
Je to aj zemepisnou šírkou, my Slovania máme dobré hlasy, napríklad Ázijčania majú voči nám trošku hendikep. Či už Rusi, Bulhari, Slováci – sme dobrý operný materiál. A potom je to aj výborná vokálna škola, čo nám hrá do karát. Mne škola dala – a to hovorím bez pretvárky – naozaj veľmi veľa.

Operné vzdelanie sa nekončí absolvovaním vysokej školy. Učíte sa teda stále?
Budem sa až do konca života. Opera je beh na dlhé trate. A hoci ovládam techniku, každé ráno sa zobudím s inou náladou či iným zdravotným stavom, čo moju prácu ovplyvňuje.

Aký životný štýl žijete, aby ste boli vo forme?
V tom som rebel. Nechodím s desiatimi šálmi okolo krku. Aj si myslím, že je lepšie nebyť takou kvetinkou, lebo potom by ma ofúklo a už mám angínu. Keď mám predstavenie, spím dlhšie, relaxujem. Keď mám voľno, som mestský človek, chodím po kávičkách, večer von s priateľmi.

A dokážete si vykričať hlas?
Na rodinných oslavách idem až do zachrípnutia.

Mária Porubčinová
Vyštudovala spev na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u prof. Zlatice Livorovej

Počas štúdia absolvovala majstrovské kurzy u viacerých osobností, napríklad Petra Dvorského

Debutovala v roku 2005 v Janáčkovej opere v Brne ako Rusalka v rovnomennej Dvořákovej opere

V sezóne 2007/2008 stvárnila v Štátnej opere v Banskej Bystrici postavu Múdrej ženy Carla Orffa a Pucciniho Sestru Angeliku, s ktorou sa predstavila aj na doskách Slovenského národného divadla

V Opere SND naštudovala postavu Katreny v Jakubiskovej inscenácii Suchoňovej Krútňavy a naposledy postavu Mařenky v Predanej neveste Bedřicha Smetanu

Minulý rok sa dostala do finále prestížnej medzinárodnej speváckej súťaže Montserrat Caballé v Zaragoze

V lete obsadila tretie miesto na prestížnej speváckej súťaži Hans Gabor Belvedere Singing Competition vo Viedni

Ocenenia jej priniesli angažmán v nemeckom Staatstheater Braunschweig, kde stvárnila hlavnú úlohu v opere Salvator Rosa, teraz tam naštudováva Čarostrelca

Ako koncertná umelkyňa sa predstavila v Českej republike, Poľsku, Taliansku, Rakúsku, USA

Facebook X.com debata chyba Newsletter