Sedemdesiatsedemročný nástroj
Prvú elektrickú basgitaru skonštruoval v roku 1933 Paul Tutmarc, Američan zo Seattlu, ktorého pôvodne fascinovala hra na havajskú steel gitaru. Neskôr sa začal venovať výrobe vlastných nástrojov. O skutočné rozšírenie a sériovú výrobu basgitary sa však postaral Leo Fender, keď uviedol na trh svoj prvý model v roku 1951.
„Určite som ako prvú držal v ruke gitaru. Keď som však bol šiestak alebo siedmak, spolužiakov brat mal bigbítovú kapelu a hral na base. Neskôr sa stal spevákom a z basy mal strašne opuchnuté prsty. Táto basgitara sa dostala ku mne a úplne ma fascinovala. Mala ešte hliníkové struny, takže som z nich mal ruky až po lakte zafarbené na sivo. Ale vtedy som si uvedomil, že som predurčený byť basistom,“ spomína na svoje prvé stretnutie s basou Laco Lučenič. Hoci je multiinštrumentalista, basgitare sa zo všetkých nástrojov venoval najdôslednejšie. Vždy ho fascinovali nahrávky, v ktorých bola výrazná basa, čo ešte v polovici šesťdesiatych rokov nebolo pravidlo – kapely takto nehrávali ani hudba sa nepočúvala na takých kvalitných aparatúrach, aby basová linka vôbec mala šancu vyniknúť.
Boli sme gitarová veľmoc
Muzikanti radi spomínajú na začiatky bigbítu poznamenané technickou nedokonalosťou – ako sa hudba počúvala z magnetofónu Sonet Duo, hralo sa na domácky vyrobených aparátoch a niekedy dokonca aj nástrojoch. Na druhej strane by bolo veľkým omylom myslieť si, že sa už vtedy nevyrábali kvalitné nástroje. A to dokonca v Československu!
„Na fotkách skupín zo šesťdesiatych rokov môžete bežne nájsť československý nástroj, či už gitaru, alebo basu,“ hovorí Laco Lučenič. „Hrali na nich Jimmy Page, Jeff Beck alebo George Harrison. Pokiaľ ide o hudobné nástroje, boli sme vývozná veľmoc.“
Tieto nástroje určite nemohli konkurovať svetovej špičke, ale na poli kvalitných a cenovo dostupných výrobkov boli konkurencieschopné.
Za týmto úspechom stojí konštruktér hudobných nástrojov a „český Leo Fender“ Josef Růžička (1928 – 2004), ktorý sa venoval výrobe tzv. elektrofonických gitár od roku 1953, po svojom príchode do výrobného družstva Drevokov Blatná. Prvá československá „elfo gitara“ značky Resonet Grazioso sa zrodila v roku 1955 a naozaj sa spája s muzikantskými začiatkami Goergea Harrisona.
V roku 1958 na výstave EXPO v Bruseli dostali československí výrobcovia zlaté medaily za tri nástroje. Od roku 1959 Růžička, medzitým už pôsobiaci v Hradci Králové, dáva svojim nástrojom meno Jolana – podľa svojej dcéry.
Z množstva basgitár pochádzajúcich z tejto dielne možno spomenúť aspoň prvú „bigbítovú“ basu Basso¤IV. z roku 1960 či populárnu Iris Bass s rokom narodenia 1973.
Aj neandertálec ju počuje
Basgitara aj technika basgitarovej hry prešli, samozrejme, obrovským vývojom. Niekto uprednostňuje prsty, iný brnkanie „trsátkom“ (ktoré sa príšerným slovenským termínom označuje ako „brnkadlo“). Vznikli basgitary s odlišným ladením, päť- alebo šesťstrunové nástroje so strunou H o kvartu nižšie oproti tradičnému „veľkému E“.
Mnohí basgitaristi opustili údel sprievodných muzikantov a dostali sa do pozície výrazných hráčskych či sólistických osobností. „Medzi takých priekopníkov patria Stanley Clark alebo Jack Bruce z legendárnej skupiny Cream. Vznikli kapely, v ktorých bola basa priam dominantný nástroj, ako je britské džezové trio Back Door,“ dodáva Lučenič.
Nástroj spopularizovali aj „spievajúci basisti“. Napríklad priekopník slapovej (palcovej) techniky Mark King z Level 42, známy svojou ekvilibristickou hrou. A azda najslávnejší zo všetkých – Sting.
Čo vlastne hra na tomto – na pohľad možno nenápadnom – nástroji človeku dáva? Basista sám osebe nepobaví spoločnosť pri ohni, ani nezbalí dievča srdcervúcimi sólami ako kolegovia gitaristi. Napriek tomu je nenahraditeľný.
„Basa na pohľad nie je atraktívna. Basista, keď si sám brnká, každému lezie na nervy. Ale keď v skupine chýba, neznie to tak, ako by malo,“ opisuje svoj vzťah k tomuto nástroju Laco Lučenič. „Podstatnú časť svojho života som prežil v štúdiu a väčšinu nástrojov si nahrávam sám. Vždy sa najviac teším na basu, pretože tá všetko zmení. Basa zásadne ovplyvňuje náladu skladieb. Hudobný odborník to rozpozná a ocení, ale aj neandertálec spozornie, pretože to naňho pôsobí. Keď príde basa, všetko je inak.“
Hráči, ktorí najviac ovplyvnili hru na basgitare
Jaco Pastorius
Priekopník hry na bezpražcovej basgitare. Bol známy z účinkovania v džezovej skupine Weather Report. Zomrel predčasne násilnou smrťou v roku 1987.
Chris Squire
Ako jediný člen legendárnych Yes hrá na všetkých albumoch skupiny. Vyniká nielen technickou virtuozitou, ale aj dravým a zároveň melodickým spôsobom hry.
Mark King
Spevák a basgitarista britskej funkovej skupiny Level 42. Vypracoval si osobitý štýl palcovej techniky, v ktorom je dodnes nedostihnuteľný.
Richard Bona
Nesmierne muzikálny džezový basgitarista pochádzajúci z Kamerunu. Africké korene sú v jeho hre silne prítomné. Často účinkuje aj v Bratislave.
John Entwistle
Často označovaný za najlepšieho rockového basgitaristu. Člen skupiny the Who sa preslávil prvými sólami a priekopníckym používaním drsných vinutých strún. Zomrel v roku 2002 na srdcový záchvat.
