David Bowie je symbolom tvorivej slobody, produkčného perfekcionizmu a v neposlednom rade originality. Niekoľkokrát zmenil hudobný štýl, spolupracoval s rovnako odvážnymi interpretmi a nikdy sa nebál nových možností. Aj preto bol každý z jeho albumov malým hudobným sviatkom. Novinka Blackstar, ktorá vyšla 8. januára v deň Bowieho šesťdesiatych deviatych narodenín, nie je výnimkou. Je možné, že album roku 2016 vyšiel už na jeho začiatku.
Bowie, na ktorého sa čakalo
Desaťminútový singel? Komerčný nezmysel, odpovedali by odborníci na pravidlá dnešného hudobného biznisu. Tie však pre Davida Bowieho neplatia. Nikdy neplatili. Skladbu Blackstar vypustil koncom novembra. Neohlásene, tak ako geniálny singel Where Are We Now? z predchádzajúceho albumu The Next Day. "Nový album vyjde 8. januára,“ šírilo sa okamžite médiami. Komerčná atraktivita vianočného trhu išla bokom, Bowieho vydavateľstvo muselo akceptovať umelcovu víziu.
Blackstar je strhujúci, odvážny a mimoriadne silný album. Sedem skladieb, štyridsaťjeden minút hudby. Moderná hudba s presahom. Nefunguje na prvé stretnutie, provokuje a bez rešpektu prekračuje žánrové hranice. Produkčne je pod nahrávkou spolu s Bowiem opäť podpísaný Tony Visconti. Ten s hudobníkom spolupracuje už od jeho druhého albumu Space Oddity z roku 1969.
Visconti navyše v posledných rokoch funguje ako Bowieho tlačový hovorca. "Veľa sme počúvali Kendricka Lamara,“ dodal na adresu novinky Blackstar. Jeden z najoceňovanejších mladých hudobníkov súčasnosti inšpiroval dvoch sedemdesiatnikov? V našom regióne nepredstaviteľná absurdnosť je za oceánom samozrejmosťou.
Blackstar funguje ako kotol štýlov, inšpirácií a slovných metafor. Pesničkovú formu skladieb vytlačil špecifický prístup k rytmike a najmä saxofón Donnyho McCaslina. Toho Bowiemu odporučila Maria Schneider, uznávaná osobnosť newyorskej džezovej scény. A urobila dobre. "Snažil som sa nad tým príliš nepremýšľať. Chcel som len zostať v danom momente a urobiť prácu, ktorú odo mňa chcel,“ povedal o výnimočnej spolupráci saxofonista, ktorý výrazne ovplyvnil zvukovú podobu Bowieho novinky.
Nový, iný, a predsa Bowie
Ak ste si Davida Bowieho obľúbili vďaka hitom Let’s Dance, China Girl alebo Modern Love, siahnite radšej po jednej z jeho "výberoviek“. Osemdesiate roky boli iba krátkou odbočkou v jeho ceste za umeleckou nesmrteľnosťou. "Niektorí hudobníci tvrdia, že sa stále cítia, akoby mali dvadsať. To nie je môj prípad, mením sa a spolu so mnou aj hudba, ktorú robím,“ povedal Bowie v jednom z rozhovorov k albumu Heathen.
O štrnásť rokov prichádza so zvukovo aj výrazovo agresívnym klenotom jeho bohatej diskografie. Blackstar je nahrávkou, na ktorú čakalo hudobníkovo obecenstvo viac ako desaťročie. Porovnávanie s výrazne jemnejšou The Next Day z roku 2013 nie je namieste. Fakt, že až Blackstar je plnohodnotným "comebackom“ výnimočného umelca je však nespochybniteľný. Každá zo siedmich skladieb naberá s každým ďalším vypočutím na sile. O tej titulnej sa už toho popísalo dosť. Blackstar je mohutným otvorením nového sveta s pečiatkou David Bowie.
Jediný svojho druhu
Jeho farby však naplno vyniknú až v nasledujúcej 'Tis a Pity She Was a Whore. Džez, art rock, metal, hiphopový rytmus a nad všetkým maestro vo vrcholnej forme. Tretia Lazarus potvrdzuje, že stále dokáže zložiť atmosféricky krehkú skladbu s "hitovým“ potenciálom. Ten však na Blackstar nehrá hlavnú úlohu. Poslucháč cíti, že Bowie po rokoch narazil na živý zdroj inšpirácie. V Sue (Or in a Season of Crime) sa jeho hlas prediera majstrovsky zaranžovanou masou zvukov a napriek tomu zostáva dominantný.
Album hodný zapamätania musí mať unikátny pulz. Piata Girl Loves Me pripomína nádych uprostred symfónie. Bowieho dvadsiata šiesta štúdiová nahrávka má džentlmenské finále. Predposledná Dollar Days je kombináciou džezovej balady a zvuku hudobníkovho hýrivého obdobia zo začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia. I Cant’t Give Everything Away – názov poslednej skladby albumu Blackstar – je ďalšou hádankou známeho mystifikátora. Sólujúci saxofón v pozadí, elektrické bicie a geniálne jednoducho navrstvené vokály. Bude práve takto znieť Bowieho ďalší album? A je to dôležité?
Hudobník, ktorý dokáže zachytiť súčasnosť, musí vždy prirodzene prekvapiť. Blackstar potvrdzuje fakt, ktorý so stúpajúcim vekom speváka vyvoláva zvláštnu melanchóliu. David Bowie je jediný svojho druhu.
