Recenzia: Džez, ktorý nie je džezom

04.06.2010 15:37
Jaga Jazzist: One Armed Bandit

Džez začínal ako zábavová hudba, no v priebehu dekád si vytvoril dobre viditeľnú elitársku auru, akúsi bariéru, ktorá bráni obyčajným ľuďom vstúpiť do jeho sveta. Možno preto sa začali objavovať muzikanti, kombinujúci tento žáner s elektronikou. Výkladnou skriňou takýchto postupov, ktoré džez sprístupňujú masám, sa stalo britské vydavateľstvo Ninja Tune, domov The Cinematic Orchestra, či Bonoba. A aj Jaga Jazzist.

Nórsky ansámbel prvý raz výrazne nadchol pred piatimi rokmi albumom What We Must. O rok neskôr sa možno trochu nepochopiteľne objavil na piešťanskom festivale Hodokvas, a jeho koncert patril podľa mnohých k vrcholom celej jeho existencie. Už vtedy, odhliadnuc od jeho názvu, toho s džezom a elektronikou nemal až toľko spoločného. No v rámci zjednodušenia nadžánrového hudobného puzzle je to určite najjednoduchšia cesta, ako ho zaradiť.

Popri džeze však na jeho novinke počuť prvky symfonickej hudby, funky, post- i prog-rocku. V prvom rade tu však v príjemnej symbióze fungujú gitary, marimby, dychové nástroje, analógové klávesy a úderná rytmika. Samozrejme, bez vokálov. Je to živá hudba, v ktorej sa stále niečo deje, ponúka nákazlivé melódie a každý nástroj má svoj priestor vymedzený tak, aby sa nebil s ostatnými. Album One Armed Bandit tak nie je len abstraktnou kulisou, ale hyperaktívnou, spontánnou a rýchlo plynúcou hudbou.

Jedna zo skladieb projektu Jaga Jazzist, ktorého počet členov sa dá ledva spočítať na prstoch oboch rúk, sa volá Music! Dance! Drama! a to všetko je v decentnej miere na nahrávke zastúpené. Prevažuje, samozrejme, prvá zložka, ale nadväznosť na druhú len potvrdzuje, že aj keď je One Armed Bandit veľmi inteligentná nahrávka, nevyžaduje nutne džezovo vzdelanú intelektuálnu poslucháčsku základňu.

Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5

Jaga Jazzist: One Armed Bandit
Ninja Tune/Wegart 2010

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku